Trasa

Vyšné Hágy – Batizovské pleso – Pod Suchým vrchom – Sliezsky dom – Velická poľana – Nad Zrubami – Nový Smokovec

Túra by vlastne v pohode mohla byť aj medzi dospeláckymi, pretože Maťko začína držať krok s rodičmi a so starším bratom. Akurát si výlet s ním vyžaduje viac času a viac piknikov. No s tým rátame už pri plánovaní.

Na miesto štartu vo Vyšných Hágoch sa privezieme električkou. Odtiaľto pôjdeme rovno hore po žltej značke. Stúpanie lesom je najprv pomerne mierne a napriek tomu, že je poznačený veternou kalamitou a najmä jej odstraňovaním, stále je to les. Voľné plochy obsadila kyprina úzkolistá, ktorá je práve vo svojej ružovej fáze.

Je horúci letný deň, čo v upršanom, podľa klimatológov štandardnom lete, nie je úplne bežné. My vlahu podporujeme, no radi sa dnes vyhrejeme na slniečku. Počet zastávok s pitím a tyčinkami je vysoký, no prinajhoršom dočapujeme vodu niekde cestou z potoka. Jedna zo zastávok je v besiedke priamo pri chodníku, pár metrov od nej je studnička.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Postupne vychádzame z lesa do kosodreviny. Chodník stúpa strmšie, no otvárajú sa výhľady, a tak deti hopsajú hore bez reptania. Vynára sa Gerlachovský štít a postupne aj Batizovská dolina s vodopádmi vytekajúcimi z plesa. Pripájame sa na červeno značenú Tatranskú magistrálu a onedlho sme pri Batizovskom plese.

Doteraz som tu bola tri razy. Raz v dušičkovom počasí, raz počas letného sneženia a minulý rok som tu hodinu mrzla, kým mi nezasvietilo slnko na Batizovské pleso – čakanie na slnko aspoň trocha farebnú fotku. Dnes pribudlo pleso vo veselej letnej verzii, no trocha plochej. Až sa teším, keď občas scenériou prejdú jemné oblaky, ktoré ju zdramatizujú.

Usadíme sa na skale s výhľadom, dáme si suchý obed a čerstvo uvarenú kávu z aeropressu. Deti si stavajú zo skaliek iglu.

No ešte nás toho čaká dosť, a tak sa pomaly poberáme. Preskáčeme oblé skaly, vyhladené ľadovcom, na druhý koniec hrádze plesa. Tu je smerovník a odtok z plesa. Kým si prečítame smerovník, Maťka dvakrát lovíme zo skál od potoka, ktorý má pre neho neodolateľnú príťažlivosť. Má aj dosť silný prúd a nerada by som, aby nám dieťa spláchlo niekam nižšie.

Pokračujeme po magistrále, takmer po rovine alebo len s veľmi miernym klesaním. Pred sebou máme veľmi pekný výhľad na Slavkovský štít. V kosodrevine pod ním sa zreteľne črtá línia magistrály. Výhľady do podhoria sú pomerne čisté. Počasie na dnes vyšlo parádne.

Magistrála sa onedlho spúšťa k Sliezskemu domu. Spola ho už zakrýva tieň Gerlachovského (Kotlového) štítu, aj Velický vodopád je už v tieni. Na tmavom pozadí svieti Velické pleso, ktoré odráža zatiaľ slnkom osvetlené štíty. V takej krásnej podobe som ho asi ešte nevidela. Fotím ostošesť, zatiaľ čo mi zvyšok tímu odbieha na terasu. Potom si posedíme pri pivku, kofole a čokoláde. Čaká nás ešte záverečný zostup do Nového Smokovca.

Prvých pätnásť minút na Velickú poľanu nemá konca, ako obvykle, radšej tu nikdy nepozerám na hodiny, aby som si nabudúce nevzala fixku a neprepísala čas na smerovníku. A je jedno, či idete tento úsek smerom dole alebo hore, trvá nekonečne dlho.

Na Velickej poľane sa ešte pozdravíme so slnkom a schádzame do celkom pekného lesa, ktorým pohodovo schádzame do Nového Smokovca. Cestou si spomeniem, že nemám z čoho variť večeru, a tak musím na pohodu zabudnúť a poriadne zrýchliť, aby som stihla potraviny v Starom Smokovci.

Výlet sa vydaril, ako sme predpokladali. Hoci bola vrcholná letná sezóna, počet ľudí na trase bol znesiteľný. Ak vás bolievajú kolená, odporúčam okruh v tomto smere, schádzanie žltou do Vyšných Hágov nie je pre ne veľmi príjemné.