Trasa

Plavecký Peter – Buková, vodná nádrž – Plavecký Peter

Parkujeme v Plaveckom Petre na konci obce pri futbalovom ihrisku. Odtiaľto pôjdeme po žltej značke. Za rampou sa vnárame do lesa a o minútku nás zláka tabuľka sľubujúca studničku. Schádzame blatistým chodníkom a naozaj tu je luxusná studnička, voda vyteká z dvoch rúrok, nad ňou visí niekoľko hrnčekov a dokonca vedierko. Chuťovo ide o tzv. "vajcovku", alebo teda vodu s obsahom síry.

Od prameňa vedie mostík cez potok Hrudky niekam ďalej, mala by tu byť kaplnka Panny Márie a tiež maketa miestneho kostolíka. Naozaj sme o minútku pri nich. Chvíľočku si posedíme a vraciame sa na žltú. Mohli sme aj pokračovať po chodníku a na žltú sa vrátiť ďalším mostíkom, no to zistíme až o chvíľu.

Žltá vedie nie veľmi záživnou zvážnicou, na jednej lúčke pod skalami si posedíme na lavičke, inak je to trochu monotónne. Na skaly by som sa pomerne zerodovaným svahom aj vyštverala, ale nechcem nechávať zvyšok tímu na mňa čakať. Neskôr sa značka zo zvážnice odpája a pokračuje príjemným chodníčkom popri potoku. Míňame tu aj kamennú stavbičku neznámeho určenia. Dalo by sa ísť ďalej aj zvážnicou, tá vedie popod starý lom a pripája sa k nášmu chodníku. K lomu vybiehame aj my, chceme si tu na slnku urobiť piknik.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Potom sa vraciame do lesa, opäť prekonávame potok a ostávame už na jeho ľavej strane. Žiaľ, voda je v ňom len občas. Červené pásiky na stromoch prezrádzajú, že sa nachádzame v prírodnej rezervácii. Jej názov je Kamenec. Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody hovorí, že je vyhlásené na ochranu prirodzených lesných spoločenstiev Malých Karpát so zriedkavými a chránenými druhmi rastlín a živočíchov. Preklikala som si aj zopár snímok dokumentov písaných ešte na stroji za socializmu, ale viac som sa nedozvedela.

Najprv kráčame užšou dolinkou, potom sa rozširuje, čo patrične využil aj potok a vytvára tu krásne meandre. Škoda, že vody v nich veľa nie je, no aj tak je to veľmi pekné.

Onedlho vychádzame z lesa a pred sebou máme hrádzu vodnej nádrže Buková. Značka nás vedie schodíkmi rovno hore. Chvíľu sa rozhliadame, obdivujeme jednak výhľady, jednak máme chuť na kofolu. Volíme bližší, ľavý breh. No po fungujúcom bufete ani stopy. Až naveľa na absolútnom konci som našla nejakú otvorené prevádzku, no kofolu nemali. Vraciam sa k mame a Maťkovi s tým, že dorazíme vlastné zásoby. Maťka výnimočne jedlo až tak nezaujíma, pretože sa čvachtá nohami vo vode. Viac kúpania sme mu nedovolili, lebo po a) sa nemá do čoho prezliecť, po b) voda sa mi nezdá vôbec čistá. Po tom, čo k nám dopláva tretia mŕtva ryba, sa v tomto názore definitívne utvrdím a malý musí von. Aspoň výhľady na Záruby, najvyšší vrchol Malých Karpát, boli pekné.

Cesta späť ubehne rýchlo, zájdeme ešte do Prieval na obed a potom už vyrazíme domov. Ak si spomeniem na jar, skočím sem pozrieť potok, či je v ňom viac vody, mohlo by to byť pekné. Okrem toho si chcem vyjsť na spomínané skaly na kopci Kamenec a možno až na jeho vrch, podľa tejto fotky by tu mohlo byť hradisko.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek