Posledná
zastávka
pred túrou
s deťmi
Hiking.sk DETI.HIKING.SK

Po pár sto metroch od štartu - na Sihličke
Cyklotúra

Tlstý javor – Brezno s deťmi na bicykloch

18. 01. 2021
Keď sme už na bicykloch s našimi chlapcami prejazdili azda všetky možné rovinky v okolí Brezna (veľa ich teda nie je), začali sme vymýšľať výlety, na ktorých je potrebné trochu aj zabrať do pedálov. Jedným z nich je cyklotúra zo známeho sedla v hlavnom hrebeni Veporských vrchov – Tlstý javor, odkiaľ pôjdeme do Brezna.

Na Tlstom javore

Keď sa vydáte na túru, musíte si premyslieť logistiku. Najjednoduchšie by bolo ísť na bicykloch rovno z Brezna na Tlstý javor a opäť sa nejako dostať do východiskového bodu. Áno, prečo nie. Len to by sme naložili chlapcom poriadnu dávku kilometrov a o stúpaní ani nehovoriac. Raz hádam aj na to príde. Ideálny prípad by nastal, keby vás niekto na Tlstý javor aj s bicyklami vyviezol. Autobusom si to nevieme predstaviť. Ako by sa asi tváril šofér linky do Lomu nad Rimavicou, keby ste si pýtali dva celé, dva polovičné a štyri bicykle. My sme to vymysleli tak, že v Brezne na naše auto založíme ešte čerstvý cyklonosič na ťažné zariadenie, naložíme sa a poď ho na štart. A čo potom s autom, keď už všetci budú v cieli? Nuž najstarší člen výpravy si zoberie cestný bicykel a to, čo dopoludnia prejde v aute, si poobede pekne odšliape na bicykli a vráti sa na aute.

Turistom, myslíme, sedlo Tlstý javor nie je nutné bližšie predstavovať. Nachádza sa na ceste druhej triedy č. 529 spájajúcej Brezno s Hriňovou, zhruba v jej polovici. Leží o 500 metrov vyššie ako naša spálňa v Brezne a to chceme na výlete využiť. Doma počasie nevyzerá na pekný výlet, no predpoveď uvádza, že sa má vyčasiť. Spoliehame na ňu a vyrážame. Obvešaní bicyklami rôznych veľkostí (20, 24, 26 a 29) nad Vydrovom vyberáme zákruty. Síce nemáme rýchlosť ako pretekári v súťaži áut do vrchu, ktoré sa tu organizovali, ale isto sa blížime k štartu. Ešte viac nás poteší, keď sa asi tri kilometre pred cieľom nášho autopresunu nízka oblačnosť rozplynie a na nás sa škerí jesenné slnko.

Na štarte je celkom plno áut. Nejaké miesto pod pomníkom padlým vojakom v druhej svetovej vojne zvýšilo aj pre nás. Skladáme bicykle a už klasické: "Čo máme na jedenie?"
Je pravda, že sme vyrazili z domu relatívne neskoro. Chýba poldruha hodiny do obeda, tak uznáme, že neskorá desiata sa hodí. Zatiaľ chlapcom ukazujeme, akú farbu značenia si majú všímať. Síce červené turistické značenie Rudnej magistrály nás bude chvíľu sprevádzať, no pre nás je podstatné modré céčko. Na Čierny Balog (do Medveďova) je to zo sedla podľa smerovníka 18 kilometrov. A z Čierneho Balogu je to len cez jeden kopec a budeme doma. To už poznáme. O to viac sa tešíme na prvú časť trasy, po hrebeni.

Po hrebeni

Vstupujeme do lesa, po pár metroch obchádzame rampu a na trase sa čoskoro objavia prvé vlnky. O chvíľu nás to z lesa vystrelí a pred nami sa objaví pekná lúka – Sihlička. Človek by ani nepovedal, že kilometer pod nami sa nachádza ďalšia cyklocesta, ktorá ide paralelne s našou trasou. Ide dnom Kamenistej doliny a určite je viac navštevovaná ako naša. Na jej začiatku (v smere zo Sihly) sú meandre Kamenistého potoka, ktoré určite zaujmú pozorné oko nejedného výletníka. Zato my sa môžeme tešiť ďalekým výhľadom a hlavne, sme mimo asfaltového koberca (na rozdiel od cyklocesty pod nami v doline).

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Onedlho míňame skupinky mladých rodín, ktorí sa zjavne pripravujú na opekačku. Preto bolo tak veľa áut na štarte. Pokračujeme ďalej po hrebeni, viac-menej oscilujeme vo výške medzi 950 až 1000 m. Po pravej strane, zo severu, nás stále sprevádza les. Na juhozápade kraľuje Poľana. Je trochu zahalená oblakom, čo ešte viac zvýrazňuje jej dominantnosť. Čoskoro už z diaľky vidíme turistický smerovník – Obrubovanec a pri ňom si dávame pauzu. Žlto značenú odbočku do Vydrova si nevšímame. Ale nejdeme ďalej ani po hrebeni. Za to zbehneme k útulni, ktorá stojí kúsok pod nami. Je to salaš Obrubovanec. Skontrolujeme ako to tam vyzerá. Chlapci si už robia plány ako tu raz prespia a čo si uvaria. Pomaly sa vraciame, mladší tlačia bicykle, krížom cez lúku na hrebeň.

Vstupujeme do lesa. Akoby sme sa na chvíľu ocitli v inej krajine. Šíre lúky sa vyparia a kľučkujeme po lesnej ceste posypanej opadaným lístím. Okolo nás len také smutné zátišie. Stromy bez listov, dokonca aj ihličnany majú spodné konáre holé. Slnečný svit sa ťažko prediera cez hustú spleť vetiev. O to viac si musíme dávať pozor. Šmykľavé korene a lístie sú výbornou kombináciou na preverenie nášho postrehu. Najmladší Jerguško si to hneď aj vyskúša. Našťastie sa nič vážne nestane, a tak pokračujeme. Občas nás spomalí veľká mláka, rozťahujúca sa takmer cez celú cestu.

Keď už to začína byť depresívne, zrazu ako mávnutím čarovného prútika sa les končí a znovu sa ocitáme na hrebeňových lúkach. Krátke stúpanie a dostávame sa k veľkému buku na Nižných Zákľukách. Ďalšia prestávka, tentoraz priamo pod bukom. Poniektorí z nás sa už štverajú na jeho nižšie položené konáre. Iní hľadajú ešte plné bukvice. Ďalší sa čudujú, čo to všade po tráve je tak rovnomerne porozhadzované. Odtiaľto sa už môžeme kochať výhľadmi aj na sever, najmä na centrálnu časť Nízkych Tatier. Síce dvojtisícovky sú v oblakoch, ale zjazdovky pod Chopkom sa nedajú s ničím pomýliť. Na východe sa vyníma Klenovský Vepor a na opačnej strane zase jeho ľubietovský bratranec. No ešte pred ním sa ukazujú Zákľuky.

Po osviežení sa, vyrážame na záverečný hrebeňový úsek. Cestou míňame celkom pekný posed. Najmenší ho skontrolujú a začína stúpanie na Zákľuky. Až na vrchol kopčeka nepokračujeme, ale vydáme sa po ceste, ktorá sa odpája z hrebeňa severným smerom. Lúčime sa s výhľadmi, pretože po krátkom zjazde nás zase pohltí les. Predtým ako do neho vstúpime, zbadáme velikánsku kopu hnoja. Tak už tušíme, čo to všade po tráve bolo porozmetané.

Spojené štáty balocké

Po rozlúčke s červeno značenou Rudnou magistrálou nás čaká najjednoduchšia časť výletu. Teraz využijeme to, že sme sa na Tlstý javor vyviezli autom. Čaká nás takmer deväť kilometrov dlhý zjazd. Po vstupe do lesa (táto časť sa nazýva Výrobiská) pokračujeme po klasickej lesnej ceste. Keďže nás slnko nebude medzi smrekmi zohrievať a aj stúpania sa minuli, dávame si na seba všetky možné vrstvy oblečenia, čo nachádzame v ruksakoch. Aby nás neprefúklo.

Po ani nie dvoch kilometroch príjemného klesania prichádzame na križovatku ciest - Danková. Tu je dôležité sa správne rozhodnúť. Ak by sme sa vybrali doľava na Hrončok, síce by sme sa dostali do cieľa, len by to trvalo oveľa dlhšie, ako by tomu bolo pri plánovanom odbočení doprava do Medveďova (jednej z trinástich čiernobalockých osád). No ak oplývate kondičkou, neúnavnými ratolesťami a dostatkom času a najmä energie, tak aj predĺženie výletu obchádzkou cez Hrončok nie je vôbec na škodu. Návšteva vodnej nádrže určite spríjemní výlet. Navyše sa tak dostanete na už spomínanú cyklocestu Kamenistou dolinou.

Ak by úvodný problém s logistikou nemal riešenie, tak zmenu smeru od Hrončeka na Sihlu a z nej skoro trojkilometrový presun na Tlstý javor to vyrieši. Ak vás prepravný problém nezaťažuje, tak z Hrončoka môžete pokračovať neustálym miernym klesaním dolinou až po križovatku vo Svätom Jáne. Tu sa len rozhodnúť, či ísť do Brezna cez Hronec a Valaskú alebo hore Hrončianskou dolinou (po novej cykloceste z r. 2019) na Krám (ďalšia z čiernobalockých osád).

Ale späť k nášmu výletu. Nastáva významná zmena, odteraz až do cieľa nás čaká len asfaltový koberec. Cesťák by sa viac hodil, ale teraz nám o čas a rýchlosť nejde. Prvý kilometer po asfalte je ešte pomalý, ale potom naozaj letíme dole Veľkou dolinou až do Medveďova. Rútime sa až tak rýchlo, že si poriadne ani nevšimneme náznak tajchu, studničku či chatu Veľká dolina. Keď nám začne byť v zjazde zima, zachráni nás spustená rampa a za ňou prvé domy čiernobalockej osady.

Aby sme sa trošku zahriali, pri kaplnke odbočujeme z hlavnej cesty doprava, na Bánik do mierneho briežku. Nielen z prejdeného hrebeňa, ale aj odtiaľto pekne vidieť najvyššie vrcholky Nízkych Tatier. Opäť krátky briežok, tentoraz ním klesáme a odbočujeme doľava späť na hlavnú cestu. Kebyže sa pomýlite a idete vpravo, nič zlé sa nedeje. Ocitnete sa len v miestnej časti Dolina. Ňou vedie tiež cyklocesta, zeleno značená, ktorá vás dovedie do Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline.

Naším smerom, po pravej strane sa nedá nevšimnúť si príbytky rómskej komunity. Prejdeme popri nich a po napojení sa na "medveďovskú diaľnicu" plynulo vchádzame do ďalšej čiernobalockej osady - Krám. V nej na križovatke odbočujeme doľava. Míňame pohostinstvo a pokračujeme do miestnej časti Nový Krám. Cyklocesta v týchto miestach vedie paralelne s cestou č. 529, ktorou sme sa dopoludnia previezli autom. Medzi týmito komunikáciami si ešte cestu predral Čierny Hron. Onedlho sa ocitáme na poslednej križovatke. Doľava, viac-menej po rovinke by sme sa dostali do Hronca po spomínanej cykloceste Hrončianskou dolinou s jej novým asfaltovým kobercom.

Do Brezna

Nás však čaká odbočka vpravo popod trať Čiernohronskej železničky. Taktiež ide o novú cyklocestu s čerstvým asfaltom, otvorenú v roku 2020. Tento, ani nie poldruha kilometrový, úsek však preverí naše zvyšky síl. Ešte v dobe bezasfaltovej mal cyklista v týchto miestach čo robiť, ak nechcel tlačiť bicykel. S novým zvrškom to bude o niečo ľahšie, ale nebude to zadarmo. Naši chlapci úsek už poznajú z predchádzajúcich výjazdov. Stúpanie s prehľadom zvládajú a spokojní prichádzajú na jeho záver nazývaný Vrchdolinka. A to sme vlastne v Brezne.

Máme posledných necelých päť kilometrov domov, drvivú väčšinu dole kopcom. Na tomto mieste sa stretávame s cestou č. 529. Musíme ísť po nej asi sto metrov, aby sme z nej odbočili opäť na cyklocestu. Škoda toho, že keď sa stavala cyklocesta z čiernobalockej strany, tak tento úsek sa nepodarilo zhotoviť. Spustíme sa na bicykloch, cestu obklopujú najmä novopostavené rodinné domy. V zjazde sa tešíme výhľadom na nízkotatranských velikánov. Ale len pokiaľ neprídeme k prvým panelákom sídliska Mazorníkovo. To už Nízke Tatry musia ustúpiť breznianskej Skalke.

Z lávky ponad časť nového obchvatu mesta sa dostávame na Baldovský most prechádzajúc cez Hron. Odtiaľ máme posledný pohľad na najvyšší bod breznianskeho chotára - na Ďumbier. Ostávajú nám posledné stovky metrov a už sa tešíme na neskorý obed. A poniektorí aj na spiatočnú cestu po auto tentoraz na cestnom bicykli.

Poznámka: Fotografie majú len dokumentačný charakter, nakoľko boli snímané mobilným telefónom, ktorého fotoaparát nepatrí medzi jeho silné stránky.

Pokiaľ sa ti článok páčil alebo máš pripomienku, napíš nám do diskusie. Autor(ka) aj ostatní Hikingáči sa potešíme. Článku môžeš tiež pomôcť zdieľaním na sociálnych sieťach.
Diskusia k článku 1 príspevok
Tlstý javor – Brezno s deťmi na bicykloch 06/02/21 06:11 1 príspevok
Najnovšie články v sekcii
 
Túra Dievčenská a Brzotínska skala s deťmi Pár dní v októbri 2020 trávime opäť na Gemeri. Náš pôvodný plán boli Poloniny, ale protipandemické opatrenia nám rušia ubytovanie na východe, a tak bleskovo meníme destináciu na Krásnohorskú Dlhú lúku, kde si nachádzame … » celý článok 21/06/21 Andrea Morongová Slovenský kras
Túra Cez Medvediu skalu na rozhľadňu Kukla s deťmi Na rozhľadňu Kukla som už dlhšie plánovala ísť s deťmi. Vždy som ale pozerala okruh cez Červený kameň. Ten mi však prišiel na malé deti náročný. Až som náhodou objavila úplne ... » viac 14/06/21 Danka Laciková Malé Karpaty
Túra Zadnou dolinou popri riečke Hnilec Zadná dolina predstavuje jednu z prístupových ciest na Kráľovu hoľu. Je menej frekventovaná než iné, no oplatí sa prejsť ňou. My sme si ju vybrali za cieľ detskej túry aj kvôli riečke ... » viac 24/05/21 Soňa Mäkká Nízke Tatry
Najnovšie články autora
 
Túra Ráztocké lazy z Ráztoky - jarný okruh s deťmi Opatrenia stále platia, mimo okresu sa ešte nedá cestovať. Našťastie je brezniansky okres jedným z najrozsiahlejších na Slovensku. Nakukneme do mapy, aký okruh vhodný aj pre našich malých výletníkov pripadá do úvahy. … » celý článok 10/05/21 Mirka a Milan Kvietkovci Nízke Tatry
Túra Decembrová Siná s deťmi Výlet na Sinú, vari najkrajší kopec v Nízkych Tatrách, sme plánovali ísť s našimi chlapcami už dlhšiu dobu. Ale stále to nevychádzalo. Už keď sme chceli vyraziť, malo byť zlé ... » viac 22/02/21 Mirka a Milan Kvietkovci Nízke Tatry
Cyklotúra Tlstý javor – Brezno s deťmi na bicykloch Keď sme už na bicykloch s našimi chlapcami prejazdili azda všetky možné rovinky v okolí Brezna (veľa ich teda nie je), začali sme vymýšľať výlety, na ktorých je potrebné trochu aj ... » viac 18/01/21 Mirka a Milan Kvietkovci Veporské vrchy
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tlstý javor – Brezno s deťmi na bicykloch 06/02/21 06:11 1 príspevok
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Veporské vrchy (Sihlianska planina, Balocké vrchy) a Breznianska kotlina

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 1025 m n. m. – Tlstý javor

    • min: 495 m n. m. – Brezno

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 300 m

    • klesanie: 800 m

  • Vzdialenosť
    • 29 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 17.11.2020

  • Štart trasy
    • šírka: 48.68093 ° SŠ
      dĺžka: 19.64527 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.80221 ° SŠ
      dĺžka: 19.62916 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studnička vo Veľkej Doline, pohostinstvá v Medveďove a na Kráme

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Brezno (vlak, bus) - Tlstý javor (bus, parkovisko v sedle pri pamätníku)
      horské bicykle
      Brezno (vlak, bus)

1.48 (1.02)