Tip na výlet v okrese Rožňava

Veľký Radzim je najvyšším vrchom Dobšinského predhoria, ktoré spadá pod Revúcku vrchovinu. Mohutný vápencový masív má dva vrcholy – Malý (961 m) a Veľký Radzim (991 m). Jeho charakteristický tvar je rozpoznateľný už z diaľky, napríklad aj z Dobšinského kopca. Vďaka svojmu vápencovému zloženiu obklopujú masív z viacerých strán strmé bralá, ktoré poskytujú prekvapivé výhľady – aj na Kráľovu hoľu a Vysoké Tatry. Samotný vrchol je zarastený, pod bralami sú trávnaté pasienky a lúky. Radzim má aj jednu špecialitku – rastie tu zriedkavý a chránený endemický jazyčník sivý (Ligularia sibirica).

Časť našej trasy povedie neznačenými ale dobre vychodenými chodníkmi, časť potom po neoficiálne vyznačenej a časť aj po oficiálne značenej trase. Takýto úsek je len z Brdárky po Vdovčíkovo kreslo.

Trasa

Vyšná Slaná – Nad Hankovou – sedlo Veľká lúka – Malý Radzim – sedlo Veľká lúka – Veľký Radzim – Vdovčíkovo kreslo – sedlo Hora – Brdárka – Nad Hankovou – Vyšná Slaná

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Auto nechávame vo Vyšnej Slanej (487 m) za kostolom hneď vedľa miestnej krčmy. Chvíľu ideme dedinou, a potom sa napájame na poľnú cestu, ktorá nás povedie lúkami až pod Radzim. Ešte v dedine sa k nám pridáva miestny pes, nevieme sa ho zbaviť, tak teda ide s nami. Po rovine obe bambule kráčajú, ale pri náznaku stúpania prejdú len kúsok a začínajú vymýšľať. Prvou motiváciou je keška nad dedinou. Úspešne ju nachádzame, deťom dáme nejakú drobnosť pod zub a ide sa ďalej.

Stúpanie lúkami popod Malý Radzim je plynulé a príjemné, pretože máme dobré výhľady na dedinu aj okolité stráne a lúky. S motivovaním našich detí do kopca to je horšie. Vilmu nesiem chvíľu na chrbte, potom chce na koňa, tak mením polohu. Dita ako tak kráča, ale v jednom momente sa tiež pýta Matúšovi do nosiča. Čo už s nimi. Ideme neznačene, ale na malom úseku sa pripojíme na zelenú značku. V sedle pod Malým Radzimom si robíme dlhšiu pauzu. Keby sme pokračovali rovno, tak zídeme po spomínanej zelenej do Brdárky. Odtiaľ sa teda podvečer vrátime. Doplníme energiu a potom stúpame nenápadnou lúčnou cestou doľava medzi Malý a Veľký Radzim, ktorá sa po vstupe do lesa mení na lesnú. Dovedie nás do sedla Veľká lúka (900 m). V sedle je poriadne vysoká tráva. V časti vpravo pod horou stojí provizórny prístrešok, je tu aj ohnisko a lavice, takže tu strávime obed. Vybaľujeme jedlo a vešiame hamaku medzi stromy, nech sa deti pobavia.

Chceme si prejsť oba vrcholy, ale aby sme trasu prispôsobili deťom, tak sa rozhodujeme, že na vyhliadky na Malom Radzime vybehneme samostatne bez nich. Najprv idem ja. Stúpam do prudkého kopca, psí kamarát ide so mnou. Na vrchole sa snažím nájsť vyhliadku smerom na Tatry, ale nejako tápam. Trafím k nej len vďaka popisu v listingu kešky – prekvapivo k nej musím strmo zostúpiť, časť trasy je zaistená aj kovovým lanom. Zostup ale stojí za to, otvára sa mi krásny výhľad na celé Stolické vrchy, ktoré sú, žiaľ, masívne vyrúbané, za nimi vytŕča Kráľova hoľa. Vysoké Tatry vidieť kvôli letnému oparu len veľmi slabo, ale sú tam. Dole vidieť známu rázovitú dedinu Rejdová a Vyšnú Slanú. Nachádzam kešku, a potom sa driapem naspäť na hrebeň, nech Matúš s babami na mňa dlho nečakajú. Hodím pohľad do mapy, a – rozhodnem sa ešte pre malú zmenu. Úzky chodník pokračuje smerom na juh na ešte jednu vyhliadku. Nie je to ďaleko a tak mi to nedá a mierim aj na ňu. Aj z nej je výhľad smerom ku Kráľovej holi a tiež na lúky, ktorými sme dnes prešli.

Z vyhliadky sa rozhodnem klesať ďalej na juh brutálnou strminou miniatúrnym chodníčkom. Dôvod je jasný, máme tam kešku, pri jednom obrovskom superbuku. Keška nebola ďaleko od našej výstupovej trasy lesnou cestou, ale Matúš mi tvrdil, že lepšie bude k nej zájsť zhora, no figu, lepšie by to bolo od cesty, takto zbytočne klesám a budem musieť zasa stúpať. Ale neprekáža, kešku nachádzam, chodník mi nadobro zmizol, a tak nejdem naspäť na hrebeň, ale sa vraciam krížom lesom k lesnej ceste a nejakých 600 m si to dávam do sedla Veľká lúka rovnakou trasou. Matúš je prekvapený, keď ma vidí prichádzať zdola a nie zhora, a tak mu narýchlo vysvetľujem, že som všetko našla, ale k buku nech nechodí, lebo je to zbytočná zachádzka. Kým si na vyhliadky vybieha on, tak si zatiaľ konečne dávam obed, hojdám sa s deťmi na hamake a je nám fajn. Po jeho návrate balíme veci a pokračujeme všetci smerom na Veľký Radzim. Opäť to je strmo do kopca. Chodník potom vedie skalnatým hrebienkom, ktorý je dosť zarastený, veľa ľudí asi tadeto nechodí. Dita zaspáva v nosiči Matúšovi na chrbte, mladšia Vilma má stále kopec energie, nechápem to, veď už mala chcieť tiež dávno spať.

Na Veľký Radzim je potrebné odbočiť z neoficiálneho chodníka. Na vrchole je označenie najvyššieho bodu a vrcholová kniha, pár desiatok metrov ďalej kamenistým chodníkom je ďalšia skalná vyhliadka, tentoraz smerom na sever a opäť s výhľadom na Vysoké Tatry. Nikam sa neponáhľame, Dita spí, Vilma sa zabáva so mnou a psom pri vrcholovej knihe. Naša trasa potom pokračuje návratom na neoficiálny chodník a zostupom ku Vdovčíkovmu kreslu.

Vdovčíkovo kreslo je jednak skalný útvar, ktorý naozaj vyzerá ako veľké prírodné kreslo a jednak to je skvelá vyhliadka smerom na juh. Toto miesto je pomenované podľa miestneho zbojníka Miša Vdovčíka z Henckoviec, ktorý mal vraj na Radzime v 19. storočí svoju skrýšu. Pre nás je to ďalšie miesto, kde sa chvíľu zdržíme. Užívame si malebné výhľady smerom na juh. Rovno dole pod nami je dedinka Brdárka, známa svojimi čerešňovými sadmi. Ešte dnes cez ňu pôjdeme.

Od Vdovčíkovho kresla ideme konečne po značenej trase, povedie nás žltá značka. Zostupujeme do sedla Hora. Čím bližšie sme k sedlu, tým krajšie lúky zasa prechádzame. V sedle máme kešku, skladám Vilmu z koňa, potvorka, stále nespí. Kým však kešku nájdem, tak čo nevidím – mladá dáma si ľahla na batoh a tak na ňom zaspala! No konečne, ale jej to dnes trvalo. Opatrne si ju dám do nosiča na hruď a pokračujeme v zostupe do Brdárky. Ešte malé info pre turistov, ktorí sa nechcú vracať cez Brdárku, keďže to môže byť pre niekoho zbytočné klesanie a následne stúpanie. Zo sedla Hora sa dá zostúpiť neznačeným chodníkom k lyžiarskemu vleku neďaleko Vyšnej Slanej a od vleku sa potom vrátiť do dediny. Takúto trasu výstupu na Radzim, aj zostupu z neho natočili tento rok aj v Televíkende (ale boli tam až po nás).

My chceme ísť cez Brdárku. Pre mňa je Brdárka a jej čerešňové sady miestom, ktoré chcem vidieť už veľmi dlho. Bolo by mi ľúto, keby sme ju teraz obišli. Okrem toho takto koncom júna sú najdlhšie dni, a tak máme naozaj kopec času na pohodové tempo aj s našimi deťmi. Zostup do dediny je krásnymi lúkami s roztrúsenými čerešňami, s výhľadom na masív Radzimu a na Vdovčíkovo kreslo. Ochkám nadšením, aká to je krása. Rázcestie so zelenou značkou, po ktorej potrebujeme ísť, je na hornom konci dediny. My si však chceme kúsok malebnej dedinky pozrieť, a tak schádzame do nej nižšie. Nakoniec si ju ale neprejdeme celú, lebo náš psí spoluputovník láka nechcenú pozornosť miestnych psov.

Začíname teda posledné stúpanie dnešného dňa, do sedla pod Malým Radzimom po zelenej značke. Tam sme už dnes boli. Cestou opäť míňame čerešne. Zaujímavé je, že každý strom je iný. Na jednom sú už plody pomaly zrelé, na inom sú ešte zelené. Pri jednom menšom strome sa zastavíme a naoberáme si trošku čerešní do krabičky. Zažívame vlastne krásny plodný deň – doobeda sme cestou našli huby, cestou na hrebeni krásne lesné jahody, pri zostupe na Brdárku hríby a teraz ešte aj čerešne. Skvelé!

Zo sedla len klesáme lúkami do Vyšnej Slanej rovnakou trasou ako doobeda. Deti sú unavené, majú toho po celom dni dosť. V dedine vďaka náhode zisťujeme, komu patrí pes, ktorý s nami dal celý výlet. Majiteľ býva rovno vedľa krčmy a psík je veľký turista, vraj sa takto vyberie na výlet často. V krčme splachujeme pot a únavu pivkom a kofolou. Miestni štamgasti len na nás pozrú a hovoria – a kde ste boli? Na Radzime? Veru, kde inde. Odporúčam tento výlet aj vám.

Autori fotiek: Matúš Morong a Andrea Morongová

Fotky a aj videá z našich výletov nájdete tiež na mojom instagramovom profile @adushkask.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek