V slepej uličke organizovaných aktivít

Pre rozvinutie myšlienky z úvodu je vhodné pripomenúť to, čo väčšina rodičov spontánne ovláda. Pre deti je najviac typická nekontrolovaná pohybová aktivita - hry. To je to, v čom sa cítia dobre a kedy si šport užívajú. V súčasnosti často pozorujeme presun ich pohybových aktivít skôr do klubov a krúžkov, ako na ihrisko. Rodičia sa tým snažia kompenzovať obmedzené možnosti na športovanie. Nechápte ma zle, je úplne žiaduce aby dieťa so záujmom o šport bolo od útleho veku organizované v kolektíve s istou zdravou mierou konkurencie. Okrem kondičného rozvoja tu stretne nových kamarátov a rozvíja aj vôľové vlastnosti. Problém však môže nastať, ak sa krúžok stáva iba jedinou pohybovou aktivita dieťaťa.

Ako som spomenul v úvode, to, že deti v porovnaní s minulosťou športujú menej - hlavne vo voľnom čase - je fakt. Na druhom protipóle je konkrétny športový krúžok alebo aktivita, ktorú dieťa navštevuje a je pomerne skoro špecializované na jeden typ športu. Výsledkom je pomerne veľký a nezdravý paradox, často diskutovaný v športovej teórii aj praxi. Veľmi včasná špecializácia a nedostatočné všeobecné športové základy nášho drobca.

Ako s tým ďalej? Väčšina klubov sa snaží robiť čo môže, ťažko však nahradia nedostatok pohybu vo voľnom čase alebo chýbajúcu a hlavne odborne dobre zvládnutú telesnú výchovu. Navyše, častokrát k nim prichádza dieťa už s určitými disbalanciami a ak chcú venovať čas rozvoju špecifických športových zručností, nebodaj majú viac zverencov (kolektívne športy), nemôžu sa vracať k pohybovým základom. Dobrý klub samozrejme vie zhodnotiť, že investícia do všeobecnej prípravy detí sa mu neskôr vráti, a preto v príprave najmä mladších vekových kategórií zaraďuje všeobecnú športovú prípravu. Nie je to však pravidlo. A práve tu musíme zabrať my, rodičia. Je toho na nás veľa, ja viem, ale nikto to za nás nespraví. A ak áno, tak iba z helikoptéry.

Ale pozor. Úloha rodiča nie je robiť deťom trénera, diagnostiku alebo suplovať aktivitu v krúžkoch. Tá úloha rodiča je poznať svoje dieťa, vedieť čo ho baví, zahodiť všetky individuálne (a rodičovské) preferencie a možno svoje vlastné sny z detstva, či už naplnené alebo nenaplnené. Iba tak totiž dokáže objektívne zhodnotiť, či je daná pohybová aktivita v danom období primeraná, či má na ňu dieťa dostatočný základ, resp. či ju nie je vhodné nahradiť inou - všestrannejšie zameranou športovou aktivitou. Odmenou nám bude univerzálne pripravené dieťa, ktoré bude narážať na menej limitov v budúcnosti, ak by sa rozhodlo ďalej športovať.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vzťah a pozíciu všeobecnej a špeciálnej športovej prípravy v jednotlivých fázach vývoja dieťaťa celkom dobre vysvetľujú rôzne LTAD (zo slova "long term athlete development") a YPD ("youth physical development") modely aplikované či už všeobecne, alebo na daný šport.. Nebudeme sa im podrobnejšie venovať, v prípade záujmu si ich dohľadáte jedným klikom na webe (aj tu však platí princíp, že kvalitný zdroj treba hľadať v množstve balastu).

Na ilustráciu do galérie dopĺňam jeden všeobecný, ale za to zrozumiteľný a prehľadný model (1), ktorý sumarizuje novšie odborné trendy v tejto oblasti (2).

Prototyp dobre pripraveného športovca

Ako má rodič spoznať, ako má vyzerať dobre pripravený športovec? Ak by sme sa pýtali vo vrcholovom športe, pravdepodobne od trénera každej disciplíny dostaneme o čosi odlišnú odpoveď. Tréneri silového trojboja by nám povedali, že musí mať hlavne dobre rozvinuté a vyvážené silové schopnosti. Hokejový tréner by dal dôraz na rýchlosť a koordináciu a tréner maratóncov by nás zase presviedčal (a presvedčil), že pre jeho zverencov sú kľúčové vytrvalostné schopnosti. A každý z nich by mal v podstate pravdu. Je to tým, že v ďalšom športovom raste je určitá miera špecializácie a špecifických prvkov nevyhnutná a ich rozvoj je predpokladom výkonu vo vrcholovom športe.

Ak sa však pozrieme na deti, ten ideál je niekde inde. Ak by sme sa rovnakú otázku opýtali šikovných trénerov detí a mládeže, ich odpoveď bude že dobre pripravený zverenec musí mať dosiahnutú určitú mieru rozvoja kondičných schopností. Práve to je predpokladom tej budúcej špecializácie, nárastu intenzity a predpokladom budúceho výkonu v špeciálnych podmienkach.

Pre ilustráciu som jednotlivé kondičné schopnosti "rozmenil na drobné", doplnil požadovaný prejav pri každej schopnosti a vhodné metódy rozvoja do tabuľky nižšie. Je to iba ochutnávka. Znakov dobrej kondičnej pripravenosti u detí je viacero, rovnako ako je niekoľko ďalších možnosti ako dosiahnuť lepšiu pripravenosť

Samozrejme, rozvoj kondičných schopností je málokedy izolovaný. Niečo sa s niečím bije, brzdí a podobne. Vstupuje do toho aj vrodená predispozícia. Môže ísť o dieťa, ktoré má talent na tie rýchlostné alebo vytrvalostné schopnosti taký, že ho všeobecná kolektívna príprava utlmí. Ale to je práve úlohou trénera (a niekedy "holt" aj rodiča), aby to identifikoval a nastavil tréning tak, aby udržiaval predispozíciu a rozvíjal nedostatky. Ale to už ideme do hĺbky.

Okienko fyziológie

Ak si na pomoc zavoláme fyziológiu, zistíme, že práve tie športové predispozície, ktoré nám dospelým s pribúdajúcimi rokmi slabnú, sú pre deti typické. A naopak. Nie nadarmo u nás na fakulte zľudovela fráza "dieťa nie je malý dospelý", čo som najčastejšie počul od jednej z našich najväčších kapacít telovýchovného lekárstva Prof. MUDr. Hamara (viď aj odkazy na použitú literatúru). Výstižnosť tohto výroku spočíva v praxi, ktorá naozaj ukazuje, že pre deti nestačí iba vziať tréning dospelého, znížiť tréningový objem alebo intenzitu a aplikovať ho do ich prípravy. Drvivá väčšina rodičov chápe, že deti majú inú skladbu tela, dominantné sú iné spôsoby krytia energetických nárokov organizmu, ich centrálna nervová sústava v závislosti od veku reaguje odlišne na podnety z okolia, inú výkonnosť hormonálnej sústavy a pod. Napriek tomu sa často stretávame práve s uvedeným nepochopením potrieb dieťaťa, a to najmä v silovom a vytrvalostnom tréningu. "Ak je to dobré pre mňa, musí to byť dobré aj pre neho. Jasné, je to dieťa, zhoďme teda váhu, odoberme počet kilometrov alebo opakovaní a bude to OK." Ibaže by nie. A pretrénovanie, prípadne úplne odmietanie aktivity našou ratolesťou, bude v tomto prípade pre nás ešte ten najmenší problém.

Buďme však o niečo konkrétnejší a pozrime sa aspoň na pár odlišnosti detí od dospelých ktoré sú z hľadiska fyziológie kľúčové:

• Z pohľadu skladby tela je všeobecne dobre známe, že oporná sústava (kostra) a svalová sústava je vo vývine, čo je jeden z najdôležitejších dôvodov prečo treba byť pri dávkovaní zaťaženia a objemu u detí obozretný. Jedným dychom však dodajme, že tento fyziologický predpoklad je často nesprávne interpretovaný ako úplná stopka silovému tréningu u detí. Nie je to tak, a hoci opatrnosť je na mieste, nie je dôvod na úplne vylúčenie silového tréningu detí.

• Nižšia aktivita hormonálneho systému, čo má okrem iného za príčinu aj absenciu hypertrofie (hrubnutia svalových vlákien) u detí, ako jedného zo základných predpokladov zvyšovania sily. Silový rozvoj je možný skôr na úkor zefektívnenia zapojenia motorických jednotiek a zefektívnenia vnútrosvalovej a medzisvalovej koordinácie

• Nižšie schopnosti kardiovaskulárneho systému (vyššia srdcová frekvencia, nižší systolický objem) a respiračného systému (nižšie VO2max, ale aj VEq - tzv. ventilatory equivalent -- t. j. podiel O2 na 1 l vdýchnutého vzduchu) oproti dospelým, práve tieto schopnosti sú zodpovedné za výkonnosť aeróbneho systému, preto je aeróbny výkon u detí značne limitovaný,

• Nižšie schopnosti regulácie únavy/preťaženia, čo je následkom najmä zvýšenej citlivosti enzýmov zodpovedných za anaeróbnu glykolýzu (najmä fosfofruktokinázy) (4) (5). Ide o obranný mechanizmus detí, čím sa ich organizmus prirodzene chráni pred zvýšením kyslosti prostredia, čo však prirodzene má za následok nižšiu mieru tolerancie laktátu, a teda aj celkové nižšie hodnoty laktátu a tým obmedzené možnosti anaeróbnej glykolýzy, na ktorej sa odbúranie laktátu podieľa.

Toľko v krátkosti a stručne k telesnej stránke. Netreba zabúdať, že športový prejav má ako fyziologické, tak aj psychologické predpoklady. A tie sú u detí ešte dôležitejšie ako u dospelých. Detstvo je obdobím spoznávania a "ochutnávania" možností. Platí to aj v športe. Deti majú vysokú potrebu motivácie a hlad po nemonotónnych činnostiach. Vôľové vlastnosti sa stále iba formujú. Práve preto sú naše ratolesti náchylné na rôzne stavy prepätia, pretrénovania a s tým spojenej tzv. "fluktuácie" v športe. O to viac dbajme na to, že športovanie v tejto životnej fáze - hlavne v období mladšieho školského veku (5 až 10 r.), má byť hlavne zábavou a hrou. Tie sú základným princípom, prostredníctvom ktorých by mali byť dosahovať športové ciele v tomto veku.

Ak máte doma staršieho športovca (9 - 14 r.), otvára sa priestor pre ďalšie odporúčané zásady, ktoré môžu vašej ratolesti pomôcť v efektívnom pohybovom rozvoji. Ako doplnok k športovej príprave v klube môžete vo väčšej miere využívať aj zásady všestrannosti, funkčnosti a kompenzácie. Ich logiku som detailnejšie opísal v článkoch o zlepšení výkonnosti. Samozrejme, tieto zásady aplikujeme postupne a mali by slúžiť práve ako doplnok ku kvalitnej športovej príprave dieťaťa, ktorá už v tomto období naberá na objeme.

To pravidlo, ktoré je u detí zo všetkých azda najpodstatnejšie, malo by stáť pred všetkými ostatnými a svietiť nad každou telocvičňou ako neónová tabuľa znie nejako takto:
"Cieľom športovej prípravy detí by nemal byť krátkodobý aktuálny úspech v žiackej kategórii, ale budovanie a zlepšovanie základov organizmu tak, aby bolo možné výkon maximalizovať neskôr - v juniorských, ideálne seniorských kategóriách."

Práve toto pravidlo sa v praxi často opomína, čoho následkom je príliš veľký tlak na súťaživosť v dorasteneckých, žiackych a niekedy dokonca v prípravných kategóriách. Tak ako je pre deti typická hravosť, je pre nich typická aj súťaživosť. Takže ak ich hneď v prvej sezóne postavíte pred 30 súťažných zápasov, nedajú vám košom. Avšak s ďalšími následkami takého prepätia (fyziologického alebo psychologického) sa už nemusí byť schopný vysporiadať každý mladý športovec. V lepšom prípade vám dcéra predčasne ukončí kariéru volejbalistky po základnej škole. V tom horšom si syn - futbalista privodí chronické zranenie. Tak či onak, hoci sa cez to prenesú, tie následky za to nestoja.

Ako si vychovať mladého horala

Myslím, že v predošlých častiach už dostatočne zarezonovala dôležitosť všestrannej prípravy u detí. Kto čítal pozorne, rovnako vie, že vytrvalosť nie je práve devízou detí a nie je pre ne typická. Ak by sme deťom nechali na tréningu voľnú ruku, zistili by sme že väčšinu ich zaťaženia tvoria krátke intenzívne úseky. Dá sa to pekne odsledovať na ihrisku. Žiadne dieťa si nebude dobrovoľne dávať kolieska na okruhu okolo šmykľaviek a pieskoviska.

My dospelí (najmä vo veku kedy už máme svoje deti) naopak často inklinujeme k výsostne vytrvalostným športom - beh, cyklistika, triatlon, beh na lyžiach, skialp a či chceme alebo nechceme - aj vysokohorská turistika. Úloha rodiča je v tomto prípade jasná. V ranom aj neskoršom období detstva by mal zahodiť svoje osobné a rodičovské preferencie a previesť dieťa najpestrejšou možnou paletou športových hier a aktivít, aby malo možnosť spoznať a rozvíjať čo najširšiu škálu svojich schopností a zvoliť si tú aktivitu, ktorá ho napĺňa najviac.

Ideálne takto. Na chvíľu však hoďme za hlavu moje moralizovanie a pozrime sa na vzťahy vytrvalosti, turistiky a detských predispozícií.

Fyziológia nám vyššie už našepkala, čo si myslí o vytrvalosti u detí. Krátkodobá (anaeróbna laktátová) vytrvalosť je limitovaná zníženými schopnosťami detí metabolizovať laktát a tolerovať zakyslené prostredie organizmu. Z tohto dôvodu rozvíjanie krátkodobej vytrvalosti (30 s až 20 minút) vo vysokej intenzite nielenže nemá tréningový význam, ale je pre deti vyslovene kontraproduktívne. No, a ako vidno z predošlej kapitoly, aj možnosti aeróbnej vytrvalosti a výkonu (VO2max) sú limitované. Na rozdiel od tej anaeróbnej je však táto pre deti do istej miery typická a významná.

Práve aeróbnu vytrvalosť deti využívajú najprv pri hre a súťažení a neskôr aj počas intervalov odpočinku medzi krátkymi, prevažne rýchlostnými cvičeniami či počas športových hier. Je preto možné a vhodné s aeróbnou vytrvalosťou u detí pracovať.

Dobrou správou je, že turistika ako športová aktivita je vykonávaná prevažne v aeróbnom režime. Problémom pre dieťa teda nie je intenzita. Čo však môže u detí v spojitosti s turistikou predstavovať problém je objem. Preto ak do týchto aktivít zapájame svoje deti, je vhodné ich modifikovať tak, aby spĺňali ich limitácie. Klasickú turistiku môžeme obohatiť aj o prvky, ktoré sú vlastné pre dieťa vzhľadom na jeho vývinový stupeň. Ukážeme si to na príklade rôznych túr.

Predstavme si, že dieťa berieme na tri rôzne túry s približne takýmito parametrami:

1. Vysokohorská / vrcholová, na vrchol alebo rozhľadňu, kde na relatívne krátkom úseku - 4-5 km prekonáme 400 m prevýšenia.
2. Krátka a rýchla, napr. náučný chodník na nenáročnom 3 km okruhu s prevýšením okolo 150 m, vo vyššej rýchlosti napr. s prvkami naháňačky k jednotlivým tabuliam.
3. Dlhotrvajúca, od 12 do 15 km, s prevýšením do 200 m.

Pri všetkých troch typoch túr rozvíjame prevažne aeróbnu vytrvalosť (skôr v oblasti kapacity ako výkonu). Zatiaľ čo pri prvej túre k dlhodobej vytrvalosti doplníme aj vytrvalosť v sile, pri druhej by sme mohli u deti podporiť rýchlostné schopnosti a dať trochu dôraz na aeróbny výkon. Ten tretí variant stimuluje aeróbnu vytrvalosť najviac, no na druhej strane je pre deti najmenej motivujúci a je skôr typický pre dospelých.

Samozrejme, bolo by naivné myslieť si, že turistika je najvhodnejší spôsob rozvíjania týchto schopností u detí. To ani náhodou. Hodnota turistiky pre deti je v jej poznávacom, rekreačnom a kompenzačnom charaktere. Každopádne, ak už je turistika našou záľubou a chceme k nej viesť pravidelne aj deti, sú nejaké možnosti ako túto aktivitu prikloniť "viac" na stranu našich ratolestí tak, aby reflektovala požiadavky na pohybovú aktivitu primerané ich veku.

Záver

Rovnako (a pravdepodobne ešte aj viac) ako v ostatných vekových kategóriách je pri deťoch na mieste princíp individuality. Jedinečnosť predispozícií a rozdiely medzi kalendárnym a biologickým vekom vyžadujú individuálny prístup, zatiaľ čo práve prípravné a žiacke kategórie sa najčastejšie trénujú v kolektívoch. Priestor pre individuálne vnímanie športovcov sa tak otvára nielen v športovom tréningu, ale najmä u rodičov. Aby sme si to uľahčili, pripravil som na záver prehľad a pár tipov do tabuľky. Vzhľadom na vysokú mieru potreby individuality u detí je poznatky ťažké zovšeobecňovať. Športová veda sa však o to musí neustále snažiť.

Použité zdroje:

1. A.VIRGILE, When and how to implement resistance training in youth, 2018, https://adamvirgile.com/2018/11/11/2292/

2. R. LLOYD, J. OLIVER, The Youth Physical Development Model, 2012, Strength and Conditioning Journal,

3. D. HAMAR, Fyziologické a medicínske osobitosti športovej prípravy mládeže, 2015, Konferencia "Športový tréning mládeže dnes", https://www.youtube.com/watch?v=dlN55oXWzng&t=1322s

4. N. BOISSEAU, P. DELAMARCHE, Metabolic and hormonal response to exercise in children and adolescents, 2000, https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11132123/

5. J.J. KACZOR, W. ZIOLKOWSKI, J. POPINIGIS, M.A.TARNOPOLSKY, Anaerobic and aerobic enzyme activities in human skeletal muscle from children and adults, 2005, https://www.nature.com/articles/pr200553

6. CH. W. ZAUNER, M.G. MAKSUD, J. MELICHNA, Physiological considerations in training young athletes, 2012, Sports Medicine, https://link.springer.com/article/10.2165/00007256-198908010-00003

7. C. SHARP, Some features of the anatomy and exercise physiology of children, relating to training, 2017, http://coachr.org/ythtrng.htm

8. J. DOVALIL, M. CHOUTKA, B. SVOBODA, V. HOŠEK, T. PERIČ, J. POTMĚŠIL, J. VRÁNOVÁ, V. BUNC, Výkon a trénink ve sportu, 2002

9. P. RAINER, S. JARVIS, Fundamental Movement Skills: Are they a "fundamental" of a young child´s Physical Education?, 2020, https://www.southwales.ac.uk/sport/sports-blogs/fundamental-movement-skills-are-they-fundamental-part-young-childs-physical-education/

Ďalšie zaujímavé zdroje:

• https://humankinetics.me/2019/04/12/ltad-model/
• http://www.sportcenter.sk/stranka/videoprednasky
• http://coachr.org/basis_for_training.htm

Fotogaléria k článku