Trasa

Važec, kostol – lyžiarsky vlek Birutova – sedielko pod Holým vŕškom – poľana Vŕšky – Okrúhle – poľana Na múre – lúky Klochiarky – Važec, Nižné mlyny (Múrna ulica) – Važec, kostol

Okruh ide z väčšej časti po neznačených chodníkoch, preto tu nenájdete zoznam turistických rázcestníkov, ako je obvyklé. Trasa sa dá pozrieť vo Faktoch.

Začíname v strede obce pri kostole. V lete sme parkovali pred Važeckou jaskyňou, no teraz je parkovisko aj cesta sem pokrytá ľadom. Ľad je striedavo aj na ostatných cestách okrem hlavnej a tiež na chodníkoch, pretože čo sa cez deň roztopí, v noci zmrzne. Uvažujeme, či si nedáme retiazkové mačky už cestou po zelenej značke cez obec, ale napokon to preskackáme.

Zelená značka na konci obce začína stúpať popri opustenej budove zjazdovkou v ihličnatom lese. Sme v areáli lyžiarskeho strediska Važec - Birutova. Odporúčam sa tu ešte obzrieť za chrbát, výhľady na Vysoké Tatry ponad obec sú fantastické. Máme dosť času sa kochať, pretože na kopci od rampy po asfaltovú cestu je akurátny sneh na sánkovanie a tak nechávame Maťka sa vyblázniť na boboch. Máme čo robiť, aby sme ho presvedčili pokračovať, ale dlhšie sa nedá postávať, je zima.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zjazdovkou nejdeme dlho, pretože je tiež vhodná na sánkovanie, hoci s miernejším profilom. Necháme teda dieťa šantiť s bobami, pomedzi to vytiahneme termosku s čajom. Potom pokračuje. Po pravej strane máme lyžiarsky vlek a kratšiu strmšiu zjazdovku. Po ľavej stojí stará drevená budova, vyzdobená starými lyžami. Minulý rok sa tu lyžovalo, tento lyžiarske strediská stoja kvôli pandémii.

Pokračujeme ďalej priesekom na okraj veľkej lúky, kde sa chodník strmo zvrtne doprava. Potom nás čaká asi 15 minút lesnou cestou na ďalšiu rozľahlú lúku. Na jej pravom konci vidíme dvojicu skialpinistov, ktorí sem vyšliapali po zjazdovke. My si nájdeme miesto na slnku neďaleko veľkej borovice. Sedieť sa nedá, je chladno, ale postávanie na slniečku s keksíkom je príjemné.

Na rozložitej lúke sa niekto preháňal na bežkách. Maťko by sa chcel bobovať a tak vzhľadom na profil navrhujem, že ho budem ťahať. Neskôr zasa ťahá boby sám, vezie na nich ruksačik. Okolo nás je hlboký sneh, no niekto trasu prešiel s vozidlom, v ktorého stopách teraz kráčame. V strede medzi koľajami je stopa po bežkároch. Profil je príjemný a lesy nezdevastované, musím sa sem tiež niekedy vybrať aj na svojich BC lyžiach.

Zelená značka nás na konci lúky opustila, smeruje do Murnej doliny. My sa lesom pomaly prepracujeme na okraj veľkej lúky. Tu si opäť robíme pauzu na naukladaných brvnách. Potom pokračujeme kúsok po cyklotrase a jastrím očami po nenápadnej odbočke, ktorá nás privedie na výhľadové lúky nad Važcom. Po cyklotrase, ktorá je odhrnutá, by sme sa v pohode dostali na zelenú značku pod lyžiarskym strediskom, no lúky ma lákajú.

Nájsť odbočku v tieni a pod snehom nie je jednoduché, ale podarí sa a overujem si to aj na zázname trasy z leta. Rodine teda zavelím odchod z cyklotrasy a šup sa prebárať do hlbokého snehu. Mamu to veľmi nenadchýna, najmä keď poblíž je niekto cvičiaci veľkého psa. Rýchlo sa vzďaľujeme, v rámci terénnych možností.

Cestička v lese je zreteľná, na jednom mieste s Maťkom ešte využijeme boby, potom sa dostávame na lúky. Výhľad na Západné a Vysoké Tatry je rovnako parádny, ako v lete, možno so snehom aj viac. Pokocháme sa a potom len trafiť chodníček, ktorý nás privedie k Važeckej jaskyni.

Okruh nám aj so všetkými pauzami trval asi tri hodiny, je to nenáročná a vďačná lokalita, určite sa vrátim niekedy potúlať po okolitých lesíkoch a lúkach.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek