Náhodne si všimneme Salašky. Je to bývalá medzistanica lanovej dráhy nad dedinkou Turecká. Leží dosť vysoko a vedie sem asfaltka. To znamená, že autom vieme získať výškové metre a byť bližšie k vrcholu. S deťmi na nezaplatenie. Neváhame a máme vybratú dnešnú trasu.

Trasa

Turecká, časť Salašky – bývalý bufet Javorie – rázc. pod Líškou – Majerova skala a späť

Na Líšku

Parkujeme pri malej vodnej ploche. Zrejme kedysi slúžila ako zdroj vody pre umelé zasnežovanie svahu. Lyžiarsky areál ale dlhodobo nefunguje. Na parkovisku je viacero zaparkovaných áut. Na prekvapenie nás i detí, akurát sa chystá pár miestnych odvážlivcov - “ľadových medveďov“, zaplávať si vo vode. My, neotužilci, sa tešíme, ako sem prídeme niekedy v lete. Robíme si plány, ako vybehneme na Krížnu. Odmenou bude letné kúpanie sa. Doteraz sme o tomto mieste nevedeli.

Turistická žltá trasa stúpa lesom. Nakoľko si chceme vychutnať slniečko, rozhodneme sa ísť strmo hore cez bývalý lyžiarsky svah. Hore na Javorí, kde kedysi končil prepojovací lyžiarsky vlek pri bývalom bufete, sa dá znovu napojiť na žltú trasu. Ako stúpame, odkrývajú sa nám výhľady až na Panský diel v Starohorských vrchoch. Stúpanie je naozaj ostré, nohy sa nám šmýkajú na blate. Deťom pomáhame tak, že si s nimi robíme vláčik. Dospelý – lokomotíva ide prvý. Ruky dá za seba dozadu a dieťa - vagónik ťahá za sebou. Makačka. Deti sa ale napodiv nesťažujú, vychutnávajú si slniečko. Veľmi ich zaujal zvuk píl, ktoré počuť v strede kopca. Šliapu hore, nakoľko chcú vidieť, čo sa to tam deje. Pár chlapov tam prepiľuje stromy, popadané na svah. Prerezávajú kríky. Asi 10 minút deti stoja a pozerajú sa. Nakoniec ich presvedčíme, že chceme ísť ďalej.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Zisťujeme, že prvá polovica kopca bolo nič, v porovnaní s tým, ako sa šmýka jeho druhá časť. Urobíš krok hore a noha sa šmykne naspäť. Vyťahujeme pre deti sladký úplatok a rátame, koľko krokov musíme dať, aby sme dostali datľu. Takto bojujúc sa dostaneme až k budove bývalého bufetu. Chatka je riadne zničená a okolo nej je neporiadok. Vpravo od nás vedie vlek, vľavo sa pripája žltá značka z lesa. Vrchol – Líška, je len kúsok nad nami.

Na Majerovu skalu

Po krátkom strmom stúpaní po žltej značke sa dostaneme na hrebeň, k rázcestníku Pod Líškou. Veľa ľudí ide odtiaľto na Krížnu. My pôjdeme na Majerovu skalu. Výhľady sú odtiaľto impozantné. Vidno Ploskú aj Čierny kameň. Deti viac zaujal pohľad na rogalistov. Sú z nich nadšené. Aj pohodlný terén bez strmého stúpania vítajú. Kopček dole, kopček hore. My vítame výhľad na hrebeň nízkotatranskej Prašivej. Cestička po hrebeni za chvíľu končí. Keď sa obzrieme, vidíme ju za sebou. Vnárame sa do lesa medzi stromy. Zistím, že pomedzi skaly ide reťaz. Deti samozrejme podobné istiace pomôcky vítajú s nadšením. Fotoaparát teda odkladám do batoha a zaisťujem bezpečnosť detí. Najväčšou výzvou je celkom slušná kopa ľudí a obojsmerná premávka na reťaziach. Na sklamanie detí je reťazový úsek krátky. Ďalej stúpame lesom. Ešte kúsok a sme na vrchole. Vrchol Majerovej skaly je vlastne impozantné obrovské bralo, z ktorého je nádherný výhľad pred seba, doľava, aj doprava.

Najradšej by som si sadla a vychutnávala si božskú krásu hôr. Napravo je výhľad na hrebeň Krížnej, naľavo dole z brala vidíme Starohorské vrchy. Treba ale dávať pozor na deti, aby nespadli dole (pozn. red.: chýba zábradlie).

Návrat

Po oddychu a obede z batohov sa vraciame naspäť. Ideme skoro rovnakou trasou, len namiesto trasy popod vlek ideme po žltej značke cez les. Celkom sa ochladilo, slnko sa pomaly schováva za obzor, takže sme radi, keď prichádzame k autu. Hovoríme si, že toto musí byť odteraz jeden z našich častých turistických výletov.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek