Tip na túru v okrese Pezinok

Túra sa začína v ústí Častianskej doliny tesne nad malokarpatskou obcou Častá. Môžete sa sem dostať autom alebo prímestským autobusom. Ak idete vlastným autom, najlepšie je zaparkovať na parkovisku v strede obce pri hlavnej ceste. K východisku túry sa síce autom tiež dá dostať, no je tam len pár miest na parkovanie, ktoré sú rýchlo obsadené.

Trasa

Častianska dolina, ústie – Glóc (Skalka) – Zrkadlisko – Geldek (východný vrchol) – Geldek (západný vrchol) – dolu na lesnú cestu cez skalné útvary – lesnou cestou cez Častiansku dolinu nazad k ústiu

Na Glóc

Sprvu strmé stúpanie nás vedie jarným lesom k hornému okraju častianskych vinohradov. Bohatá modrá kvetena ma s foťákom na chvíľu zamestná. Deti zatiaľ maškrtia sladkosti z ruksakov – to je naša klasika. Deti nelákam na sladkú odmenu v cieli túry, ale na začiatku môžu zjesť, koľko chcú. Samozrejme, len ak si to vopred zbalili do ruksakov. Platí heslo "vojak sa stará, vojak má". Proviant nutný počas túry mám zbalený ja v batohu, čiže ak by aj náhodou všetko zhltli, nebola by to žiadna tragédia.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Neskôr sa pripojíme na širokú lesnú cestu s miernym stúpaním. Podrast sa v lese pekne zelenie a doobednajšie slnko presvitá cez lesný porast bez olistenia. Vedie nás zelená značka.

Kúsok ďalej pomedzi stromy vidieť poľovnícky posed. Ideme ho preskúmať. Hore nelezieme, no pozeráme si okolie. Je tu riedky bukový les a ďalej na strmom svahu sú len solitérne stromy. Zato výhľad na Geldek a Egreš. Príjemné miesto.

Míňame drevosklad so zaparkovaným maskotom slovenských lesov – žlté LKT. Okolie sa našťastie nezdá zdevastované.

Vykračujúc si po lesnej ceste takmer prišliapnem snežienku, ktorá rastie takmer presne v jej strede. Decká sa jašia okolo, ja fotím. Kubko obdivuje šípku s názvom Glóc. Netuším o čo ide, no toto miesto približne zodpovedá bodu, kde som plánoval odbočiť zo zelenej značky. Ďalej vedie užšia cestička, tak sa necháme zlákať, však smer je dobrý.

Keď Maťko zbadá medzi stromami skalný útvar, rozbehne sa k nemu. Však sa zjarieva a treba trénovať na skalách. Takto sme náhodou objavili skalu s názvom Glóc resp. Skalka, asi ako sa komu páči. Skala je to neveľká, členitá a mierne položená – čiže ideálna na detské popoliezanie. Z druhej strany je len svah porastený borovicami. Decká vylezú po skale a späť obídu po svahu. Takto to opakujú mnohokrát.

Zatiaľ si pozriem vrcholovú knihu, zapíšem nás do nej a pripravím spoločné fotenie. Po asi 20 minútach miesto opúšťame, je príliš zima na postávanie a hru na skale. Musím však dodať, že toto miesto som si zapísal medzi perly Malých Karpát. Keď bude teplejšie, isto sa sem vrátime.

Zrkadlisko

Z Glócu ďalej vedie hrebienok miernym stúpaním na Zrkadlisko. V mapách je jeho vrchol niekedy nesprávne označený ako Skalka. Na vrchole nie je nič veľmi zaujímavé. Bežný bukový malokarpatský les. Pri tabuľke sa odfotíme, deti totiž baví zbierať vrcholy na odznak OTO 24 vrcholov Malých Karpát.

Som rád, že sme si vybrali prístup k vrcholu od zelenej značky, inak by sme minuli Glóc, ktorý sa, odhliadnuc od zbierania vrcholov, oplatí navštíviť viac ako Zrkadlisko. Zostup vedieme severozápadným smerom do širokého, nie veľmi výrazného sedla medzi Zrkadliskom a Skleným vrchom. Z druhého menovaného by mal byť pekný výhľad, no my to nejdeme preskúmať, naším cieľom je totiž Geldek. Pripojíme sa teda opäť na zelenú značku a pokračujeme severozápadným smerom.

Geldek

Mierne klesanie nás dovedie na odlesnenú plošinu medzi Egrešom a Geldekom. Pripojí sa k nám plot obory Biela skala. Pri ňom ostávame, aj keď sa v jednom mieste 90-stupňovou odbočkou odpája zelená značka smerom na Sklenú hutu.

Popri plote je vyšliapaný nevýrazný chodník. Je zrejmé, že na Geldek sa chodí práve tadiaľto. Čoskoro stúpame strminou s mazľavým blatom. Vľavo sa chytáme pletiva, vpravo bukovej mladiny. Chlapci sa trochu vytrápia, no našťastie to nie je dlhé. Keď sa stúpanie zmierni, opúšťame plot mierne doprava po nevýraznom chodníku.

To, že ideme správe, nám po pár metroch potvrdzuje modrý mega-smajlík na strome. Ešte dva výšvihy lesom a sme na lúke pod východným vrcholom Geldeku. Z pravej strany vyjdeme na vrchol, kde je plošinka, ohnisko a dostatok rôznych klátov na sedenie. Stretávame tu zopár turistov, no v porovnaní s vychytenými malokarpatskými lokalitami to nestojí ani za reč.

Zaujímavosťou je, že Geldek má dva vrcholy. Východný a pár desiatok centimetrov vyšší západný vrchol. V mapách sa stretnete aj s nesprávnym označením jedného z nich ako Jelenec. Podľa úvodníka vo vrcholovej knihe ide o názov z 50-tych rokov 20. storočia pre celé dvojvršie, ktorý sa však neujal. Aktuálne sa používa Geldek alebo miestny variant Keltek, ktoré odkazujú na pôvodne nemecké pomenovanie Goldeck (Zlatý kút), ktoré bolo pomenovaním väčšej oblasti s výskytom zlata.

Návrat dolinou

Po prestávke na východnom vrchole prejdeme cez nevýrazné sedlo na západný vrchol. Ide o väčšiu vrcholovú plošina so solitérnymi stromami. Nájdeme tu aj pomník zakladateľovi výstupu na Geldek a vrcholovú knihu.

Kým sa deti jašili okolo, listoval som si vrcholovú knihu. Prekvapilo ma, že v čase protipandemických opatrní sa tu konal silvestrovský výstup. Do knihy sa vtedy zapísalo s poradovými číslami takmer 170 ľudí. Nerátajúc ďalších záznamov v tom istom dátume samostatne.

Z vrcholovej lúky pokračujeme juhozápadným smerom. Sú tu skalné útvary a terasky v mnohých úrovniach. Na mape je značené bralo, no je to v pohode priechodné a zároveň turisticky vďačné. Keby bolo teplejšie, išlo by o ideálne miesto na paberkovanie.

Zo skalných terás neskôr vybieha hrebienok, ktorým sa dostaneme do sedielka. Tam volíme ostré vľavo-vbok a pokračujeme nadol nevýrazným chodníkom, ktorý nás dovedie na širokú lesnú cestu v rovnakovekom bukovom lese.

Návrat nie je následne ničím veľmi zaujímavý. Treba si len dobre pozrieť, ktorou odbočkou ísť. Veľkú časť zostupu ideme v obore. Dovnútra sa turista v pohode dostane na miestach, kde vedú lesné cesty.

Asi v polovici návratu zbadáme vľavo lúčku. Odbočíme na ňu. Dáme si malý piknik a dorazíme všetky zostávajúce zásoby. Keď potom míňame Gabčovu lúku, už k nej neodbáčame, len si prečítame na náučnej tabuli, že na nej stál hájnikov dom v Doline a jeho posledným obyvateľom bol Gabčo. To je k východisku túry v ústí doliny len kúsok.

Možné varianty

Auto si môžete zaparkovať aj pri hrade Červený Kameň a po zelenej značke sa dostať do ústia Častianskej doliny. A pre návrat zvoliť lesnú cestu, ktorá vedie popod Veľké Vápenné.

Záver

Túra má celkovo 15 km a 700 m prevýšenia. Pre trénované deti nepredstavuje žiadny výraznejší problém. Až na nudný zostup Častianskou dolinou je rôznorodá a pestrá. Predovšetkým Glóc či skalné útvary na Geldeku sú mimoriadne zaujímavé nielen pre deti.

Nespornou výhodou je aj to, že veľká časť trasy ako aj samotné ciele sú mimo značených trás. Celá lokalita nie je veľmi frekventovaná. V peknom jarnom, hoci mrazivom počasí, sme celkovo stretli asi tucet ľudí. Podotýkam, že trasa mimo značiek nevedie cez žiadnu rezerváciu a v CHKO (t. j. v druhom stupni ochrany) je pohyb mimo značených trás povolený.

Trasu odporúčam ako alternatívu k vychytenej Vápennej či Vysokej.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek