Tip na cyklotúru v okrese Bratislava

Aj v našej rodine patrí Biely kríž medzi klasické ciele. Na dnešnú túru sme si so starším synom Kubkom vybrali trasu okolo Márovej búdy a cez pamätník leteckého nešťastia Sakrakopec. Na cestu dole mi sľúbil exkurziu po úzkych trailoch, ktorým som sa doteraz viacmenej vyhýbala. Nie som žiadny technický cyklista. No ale hádam sa nenechám zahanbiť ani nie desaťročným dieťaťom.

Vyrážame z bratislavskej mestskej časti Vajnory. Na jej severnom konci je slepá Jurská cesta, ktorá sa používa už len na rekreačné účely. Počas pekných dní je to z tohto hľadiska ekvivalent dunajskej hrádze.

Rýchlo prejdeme dve tretiny cesty a odpojíme sa popri Vajnorskom potoku do priemyselného parku na Rybničnej. Odtiaľ sa popri hlavnej ceste dostaneme k vinohradom. Pôvodne sme mali v pláne vyjsť na začiatok Vajnorskej doliny a odtiaľ po starom miestnom značení na Sakrakopec. Dieťa ma ale zláka do vinohradov o cestičku skôr. Vraj pozná super skratku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Stúpame teda najprv asfaltkou, potom po prašnej ceste vinohradmi. Posledný úsek k akejsi chate nevytiahnem ani 1-1, cesta je strmá a kamenistá. Osamotený dom stojí na lúke a nevidíme žiadnu ďalšiu cestu. Strihneme to teda bokom do lesa. Cestičky žiadne, naša trasa sa nachádza niekde vpravo a tak skratka končí tým, že prenášame bicykle cez strmý skalnatý jarok a následne ich tlačíme len tak cez les.

Na miesto leteckého nešťastia

Netrvá dlho a pripojíme sa na zvážnicu s kovovými šípkami, ktoré sem vedú od začiatku Vajnorskej doliny. Po nej sa presunime na relatívne novú zelenú značku, ktorá sem vedie od Pustého kostolíka na okraji Svätého Jura. Onedlho sme pri Márovej búde. Postavil ho Karol Mahr v roku 1911. Viac info o ňom sa dá pozrieť tu.

Neďaleko búdy je odbočka k prameňu. Najprv sa dám zlákať, ale potom sa mi zdá, že už príliš klesáme. Prameň je až niekde dole v doline. Necháme jeho skúmanie na inokedy a vraciame sa, ešte nás toho čaká dosť. Nenáročným stúpaním sa presunieme pod elektrické vedenie a potom prakticky po rovine až k miestu leteckého nešťastia. Koncom novembra 1966 tu havarovalo bulharské lietadlo na trase zo Sofie do Berlína. Zahynulo všetkých 82 ľudí na palube. Viac o príčinách nešťastia je v tomto článku.

Na Sakrakopci sa dlho nezdržíme, chodievame sem často. Pokračujeme po zelenej značke najprv po staršom rúbanisku a neskôr lesíkom na Biely kríž. Na Bielom kríži je množstvo ľudí ako obyčajne. Lúka medzi chatou Klinec a novým bufetom je obsypaná ľuďmi, ktorí nastavujú tvár teplejším lúčom jarného slnka. Aj my sa tu zložíme, zem je síce chladnejšia, ale na batohu sa dá sedieť bez rizika prechladnutia. Kubko napodiv nechce kofolu, iba pagáčik, ja mám zálusk na tunajšie pivko. No desiata mi až zabehne, keď dieťa vyhlási, že by dnes chcel nabrať ešte veľa výškových metrov.

Tromi trailami

Kubko sa už nevie dočkať trailov, takže onedlho sa spúšťame kúsok po asfaltke a doprava na začiatok trailu s názvom TBK Jedna. Na mapke je vyznačený zelenou farbou, čo znamená najnižšiu náročnosť. Meria 800 metrov. O traily sa stará OZ Trail Biely kríž.

Púšťam Kubka prvého. Dieťa je mrštné a má kratší bicykel a menší pud sebazáchovy. A má aj s tatkom po singletrackoch viac najazdené. Ja mám čo robiť, aby som to vymanévrovala na úzkej cestičke a nevrazila do stromu, navyše keď sem tam ešte bicykel poskočí. Ale inak sa mi to páči a synček dvíha palec hore, že som neobišla ani jeden "skokan".

Trail končí na zvážnici neďaleko studničky Šenkárka. Odtiaľ sa presúvame lesnou cestou po vrstevnici k studničke Himligárka. Lesná cesta po rovine, to je presne terén pre mňa. Uprostred cesty Kubkovi spadne reťaz z bicykla. S jej nahodením nám pomôžu okoloidúci. Netrvá však dlho a v najbližšom stúpaní padá opäť. Už to musíme zvládnuť sami.

Pripájame sa na asfaltku s červenou značku. Pôvodne tadiaľto viedla hrebeňová červená, tá sa však nedávno prekladala kvôli bezpečnosti peších turistov. Jej nový priebeh a fotky si môžete pozrieť v tomto článku.

Aj ako cyklisti si však musíme dávať pozor, po novom asfalte sa kolegom zjavne fičí vynikajúco a jednému ledva uskočíme. Zvezieme sa na Dolný červený kríž a plánujeme, čo ďalej. Ja preferujem Veľkú Baňu vpravo, Kubko trail Slalomka vľavo. Budeme teda maximalisti a z Veľkej Bane sa sem vrátime.

Chodníček na Veľkú Baňu odbáča spoza vysokej drevenej rekreačnej stavby (zdráham sa použiť slovo altánok) na Dolnom červenom kríži. Hneď v úvode je tabuľa upozorňujúca, že ide o súbeh pešieho chodníka a cyklotrasy. Čierno značený, čiže náročný trail Baník sa odpojí doprava v mieste, kde chodník začína strmo stúpať. Čierna farba ma vystrašila, no Kubko tvrdí, že ťažké je to až na opačnú stranu kopca smerom dole. Aj tak trochu tlačím. Ťažko sa stúpa do strmého kopca, keď sa mi pod kolesami zvŕtajú kamene.

Hore sme rýchlo. Vrchol neposkytuje žiadne extra výhľady, ale keďže stromy sú bez listov, vidíme cez dolinku na protiľahlý hrebeň, kadiaľ budeme o chvíľu prechádzať po Slalomke.

Zjazd zvládam napodiv bez pádu, hoci zo tri razy mám pocit, že sa v úzkom chodníku neudržím, najmä v strmších častiach. Presunieme sa na začiatok Slalomky. Týmto hrebienkom som šla viackrát pešo povedľa cyklotrasy, tak približne viem, čo mám očakávať. Kubka ešte poprosím, nech mi povie, keď budú veľké "skokany". Dieťa ide prvé, na malom batôžku má uviazanú páperovú bundu, v ktorej mu bolo priteplo. Podfukuje mu ju vietor, takže malý pôsobí ako nadrozmerný netopier.

Slalomka meria 2,3 kilometra, je značená modrou farbou, čo znamená stredná náročnosť. Len pri poslednom úseku si môžete vybrať, či pôjdete po modrej alebo náročnej čiernej časti.

Okrem jedného či dvoch skokanov, ktoré som obišla alebo pri nich zišla z bicykla, je ostatné v poriadku. Na mieste starého lyžiarskeho strediska Slalomka si urobíme prestávku. Nedávno vzbudil rozruch investor, ktorý má zámer rozšíriť a prebudovať stredisko v tristo metroch nad morom na celoročné využitie.

Odtiaľto nás čaká trošku strmší zjazd na asfaltovú cestu, tzv. Okrajovú. Poslednú časť idem vedľa bicykla, je to na mňa už príliš náročné aj napriek modrej farbe. Čierna časť trailu sa odpojila vyššie, modrá časť ďalej pokračuje vo svahu medzi Okrajovou cestou a modrou turistickou trasou. Nechápem, ako to chlapec môže zísť takmer celé v sedle. Ja viacmenej tlačím, pretože je to strmé, vyšúchané a skalnaté.

S adrenalínom končíme pri cyklistickom smerovníku, odtiaľ len schádzame do Rače po novo vyasfaltovanej ceste. Na kruhovej križovatke neďaleko sa stočíme doľava a po ďalších asi piatich minútach sme nad konečnou zastávkou električiek, kde sa pripájame na cyklotrasu Jurava. Stúpame ňou popri vinohradoch, hodím smutne okom na obľúbenú krčmičku a odbočíme opäť na Rybničnú. Posledný úsek sa vraciame opäť popri priemyselnom parku. Keby sa nám chcelo, mohli sme ísť ešte Juravou do Svätého Jura a vrátiť sa domov popri Šúrskom kanáli, ale už je dosť neskoro a aj chladno.

Výlet bol pestrý a zaujímavý, synček mi už plánujeme ďalšie traily, ktoré musím bezpodmienečne spoznať.