Požiadavka detí na výlet bola, že chcú ísť do nejakej jaskyne. Ja som si zas chcela užiť slniečko. Dušan potreboval niečo nenáročné, vzhľadom na zranené a obviazané koleno. Ako skĺbiť všetky požiadavky?

Malebná dedinka Plavecké Podhradie

Náhodne som objavila, že nad Plaveckým Podhradím je lezecká oblasť Červenica, v ktorej sa nachádza aj jaskyňa. Údajne ide o miesto len kúsok nad obcou, ale mimo značky a ťažko dostupné. Podľa opisov fotiek sa ide strmo do kopca, pridŕžajúc sa konárov stromov. Také dobrodružstvo by sa mohlo deťom páčiť. A manžel nás môže počkať na lúke pod kopcom. Následne si výlet môžeme predĺžiť prechádzkou po okolí, kde je viacero lúk, skál, či jaskýň.

Zaparkovali sme v dedine Plavecké Podhradie kúsok nad potravinami. Väčšinou sem chodíme na Plavecký hrad, a parkujeme na lúke pod ním. Deti boli prekvapené, že dnes je plán trasy iný. Už začiatok trasy bol veľmi náročný. Nie prevýšením. Ale náladou nášho štvorročného syna. A tí, ktorí majú deti, už možno vedia, že prekonať uplakané nálady detí je niekedy podobne náročné ako výšľapy na najťažšie vrcholy. Najprv nedostal prvý makový koláčik. Po odhryznutí si uvedomil, že veď on nechce makový, ale tvarohový. Plač, prečo má zjesť makový a nedostane tvarohový. Celá dedina vedela, že na výlet ide rodina s deťmi. A ja si v hlave opakujem, že "veď cesta je cieľ".

Našťastie, hoci sme boli aj po polhodine stále len v dedine, bolo sa na čo pozerať. Tesne vedľa nás zurčal potôčik. Trávnik s lavičkami v strede obce vyzeral ako lúka posiata kvetmi. Krása. Okolo nás sa dvíhajú kopce. Pohanská, Báborská, je vidno krásne lúky. V záhradách kvitnú tulipány a zakvitnuté sú tiež jablone a čerešne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po žltej značke sa za posledným domom vnárame do lesa. Ja si ešte odskočím na lúku vpravo urobiť výhľadové fotky. Deti zatiaľ hladkajú miestnu mačičku. Syn dostal vytúžený tvarohový koláčik. Dcéra ho chytila za ruku a rozpráva mu príbehy. Začína byť spokojný. Som šťastná, že vždy iba jedno dieťa máva náročné emocionálne stavy. Málokedy majú naraz. Celkom si to vedia podeliť.

Lezecká oblasť Červenica

Mierne stúpame. Stále vidíme lúky a slniečko nás zohrieva. Po ľavej ruke sú oplotené solárne panely. Tesne nad nimi odbočíme zo značky doľava. Žltá značka ďalej pokračuje na Vápennú, my už ňou nejdeme. Po odbočení doľava ide nenápadný chodník doprava hore do lesa. Vydáme sa ním. Strmo stúpa k lezeckej oblasti Červenica. Náš dnešný hlavný cieľ. Manžel nás ostáva čakať dole, toto už vraj nie je na jeho koleno. My prídeme ku skale, kde je skupina lezcov. Žiadny zo vstupných otvorov ale nie je dostatočne hlboký a veľký, ako som videla na fotkách. Nami hľadaná jaskyňa je niekde inde. Pýtam sa lezcov, ale nevedia. Vďaka fotke na turistickej mape zistím, že lezecká stena je nižšie pod jaskyňou. Stúpame teda vyššie.

Chodník sa stráca a predierame sa cez kríky. Už vidíme jaskyňu. Je strmo hore v kopci. Aj deti sa tešia, že ju vidia. Pridŕžame sa koreňov a snažíme sa nezhadzovať kamene. Našťastie to nie je prvýkrát, čo idú deti takýmto terénom mimo chodníka. Zatiaľ je to ale asi najstrmšie stúpanie v takomto ťažkom teréne. Vyzerá, že sa im to páči. Jaskyňa má naozaj veľký vstupný otvor a vyznačuje sa červenými stenami a zemou. Asi preto sa volá Červenica. Som trochu sklamaná jej hĺbkou, myslela som si, že sa bude dať ísť viac dnu. Deti lezú po skalách a hľadáme netopiere. Žiadne nevidíme. V jaskyni sa dá aj opekať, sú tu dokonca pripravené palice.

Dcéra si všimne, že v strope jaskyne sú karabíny. Neskôr zistím, že aj tu sa nachádza lezecká cesta. Jediná lezecká cesta úrovne 9b v Malých Karpatoch.

Cestou dole sa deti šmýkajú po zadku a objavíme úzky chodníček, ktorý je menej strmý. Obídeme tak problémové úseky, kde padali kamene. Stretneme párik, ktorý tiež ide hore k jaskyni. Smejú sa na mojich deťoch, ktoré vykrikujú, že aká je toto perfektná trasa.

Napojíme sa naspäť na širšiu cestu lesom, na ktorú sme pôvodne odbočili zo žltej značky. Na lúke sa nastriekame proti kliešťom. Užívajúc si krásne výhľady na dedinu, začíname tohtoročnú piknikovú sezónu. Syn sa teší, že má výhľad na traktor, ktorý dole orie pole. Keď sa najeme, pokračujeme lúčnou cestičkou ďalej k miestnemu vodnému zdroju. Tu máme tri možnosti. Ísť vpravo ďalej do lesa, kde sa podľa mapy nachádza mimo značky ďalšia lezecká oblasť Agpaoa. Prípadne ísť vľavo dole do dediny, alebo pokračovať ďalej cez lúky do Suchej doliny. Rozhodneme sa ísť ďalej k lezeckej oblasti doľava.

Skalnatá vyhliadka

Ideme lesom a po oboch stranách cesty sú skaly. Deti po nich nadšene lezú. Za chvíľu je vľavo od nás odbočka, označená dvomi lesnými mužíkmi. To bude ono. Dušan nás opäť ostáva čakať dole a robí si vlastnú prechádzku dolinou. Na jej konci by mali byť ďalšie skalky, ale vraj až pri nich nebol.

Cestičkou prídeme pod skalu. Tu cestička končí. Následne sa pridŕžame skál a ideme strmo vľavo. Už tuším, že sme skoro tam. Prekvapivo, hore na skalách rastie tráva a takéto nádherné výhľadové miesto som tu naozaj nečakala. Hneď za ním začína obyčajný les, ale tu je krásne. Tráva, kvety a úžasné výhľady. Na deti dávam pozor, aby nespadli dole. Už plánujem, ako si sem niekedy vybehnem sama, aj s knihou. Posedieť si a užiť si nerušené výhľady. Pri deťoch si veľmi neposedím. Pozrú sa okolo seba a chcú sa vrátiť naspäť dole k skalám. Tak opatrne zostupujeme.

Deti sa ešte vešajú na jeden konár a hojdajú sa na ňom ako na hojdačke. Údolím nepokračujeme ďalej, takže nevieme, čo je na jeho konci. Možno nabudúce. Ďeťom sa okolité skaly tak páčia, že sa sem ešte určite vrátime. Cestou do dediny sa ešte zdržíme pri miestnom potôčiku, kde sa deti povyzúvajú a skúšajú teplotu potoka. Samozrejme je studený, ale pri špliechaní im to asi neprekáža. Objavíme aj vodný mlynček.

Zhodnotenie

Veľmi pekný, dĺžkou nenáročný výlet, ale zato bohatý na zážitky. Deti sú veľmi spokojné a pýtajú sa, kedy sem prídeme zas. Na mape zisťujem, že v okolí je veľa skál a jaskýň, takže máme ešte čo skúmať a objavovať aj nabudúce.