Táto trasa sa ukázala pre deti úplne ideálna. Krátka, bez výrazného prevýšenia. Príťažlivá veľkým množstvom lezeckých príležitostí.

Zaparkujeme pri asfaltke smerom na Zochovu chatu. Sú tu dve parkoviská. Najprv jedno po pravej strane, bližšie k Medvedej skale. Následne o približne o 100 m ďalej je ďalšie parkovisko vľavo. Smerovník má názov Kamenný most. Je tu aj krytá besiedka na prípadný oddych. Nakoľko my chceme ísť na Medvediu skalu, ideme ešte popri okraji cesty a na druhú stranu. Pripomíname deťom, aby si dávali pozor na autá. Našťastie nemusíme ísť tadeto aj naspäť k autu.

Pri spodnom parkovisku si všimneme, že hneď oproti nemu sa dá prejsť na červenú značku a tou ísť k vrchnému parkovisku. Niekde v okolí červenej značky je aj veľký pekný smerovník s očami, lesný mužík, ale ten sme nevideli. Pohľadáme nabudúce. Ako sa napojíme na modrú značku smerom na Kuklu, prejdeme drevenou lávkou cez Vištucký potok. Tu sa cesta rozdeľuje. Jedna možnosť je ísť doľava k veľkej jaskyni. Alebo modrou značkou doprava stúpať hore do kopca. Nakoľko naším cieľom je rozhľadňa Kukla, ideme po modrej značke. Jaskyňu si plánujeme pozrieť cestou naspäť.

Hneď zo začiatku trasy je pekná skala, na ktorú si dcéra hneď vylezie. Za ďalšími skalami si deti musia vyšliapať do kopca. Stúpanie je ale mierne a krátke, približne 5 minút. A už sme pri Medvedej skale, známej lezeckej oblasti. Okolo nej je aj viacero menších skaliek. Keď vylezieme hore na skalu, pod sebou vidíme lezcov. Opatrne zlezieme chodníčkom dole k nim. Niekedy si sem prídeme s lezeckou partiou určite zaliezť, sľubujem deťom. Dnes sme tu ako turisti. Vyšliapeme si naspäť hore na značku a ešte kúsok stúpame nahor k ďalším skalám. Dokonca je tu aj výhľad. Tipujem, že na Dolinkovský vrch.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Následne začína naozaj pekná cestička. Úzka a krúti sa okolo stromov. Pripomína mi to taký malý Adršpach. Deťom sa veľmi páči a radostne po nej bežia. Je tu aj ohnisko. Pozor si treba dávať na rôzne štôlne, ktoré sú tu vyhĺbené do zeme. Vedie tadiaľto aj Modranský banský náučný chodník. Od štôlne už cestička klesá dole k rázcestiu Tri kopce.

Od rázcestia pokračujeme ďalej modrou značkou a cestička je väčšinou rovinatá. Žiadne výrazné stúpania, ani klesania. Deti preliezajú padnuté pníky a stretávame viacero rodín s malými deťmi. Zrejme je toto obľúbená trasa, vďaka svojej nenáročnosti. Nájdeme dokonca jednu z prvých tohtoročných snežienok. Ešte sú také malé a osamotené.

Zaujímavým lezeckým útvarom, kúsok pred Kuklou, sú ešte Čertove zuby. Zo značkovaného chodníka sa sem aj odpája chodník. Hoci ide o lezecký terén, údajne sa dá na skalu vyjsť z jej zadnej časti aj bez istenia. My sme sa o nej, žiaľ, dozvedeli až neskôr. Snáď ju navštívime nabudúce.

A už je pred nami posledný úsek a vidíme rozhľadňu Kukla. Ako sme vyšli z lesa, fučí tu riadny vietor. Hore na rozhľadni bude zrejme oveľa viac. Deti vyjdú len na prvé poschodie a vyššie sa už boja ísť. Idem teda sama. Užijem si výhľad na zámok Červený kameň a následne zídem dole. K Medvedej skale sa vraciame tou istou trasou. Potom sa ale odpojíme z modrej a ideme kúsok po trase modranského banského náučného chodníka. Nachádza sa tu štôlňa Bartolomej a aj Medvedia jaskyňa. Tiež sú tu lezci, takže hoci by deti chceli ísť do jaskyne, sľubujem im, že nabudúce. Vedia, že nemôžu chodiť lezcom pod laná. Prejdeme opäť cez potok, cez cestu a po červenej na parkovisko k autu.

Máme za sebou príjemne strávený deň. Žiadne dieťa neplakalo, že nevládze a nemuseli sme ich ani motivovať k stúpaniu do kopca. Vďaka malej náročnosti trasy obe deti vládali. Páčili sa im skaly, rozhľadňa i jaskyňa.

Jedinú nevýhodu dnešnej túry vidím v tom, že stromy ešte boli holé, bez listov. Určite sa sem ešte vrátime počas roka, keď to tu bude krásne zelené.