Trasa

Pusté Pole – Zadná dolina – poľana Šušková – Zadná dolina

Túru začíname pri rázcestníku Pusté Pole. Je tu parkovisko, kde môžeme bez obáv nechať auto. Obídeme rampu a hneď po pár metroch odbočíme do bočnej dolinky. Chceme si tu pozrieť veľmi pekné Hudrovské jazierko, ktoré sa na nás usmialo z fotovrstvy v turistickej mape, keď sme plánovali dnešný výlet.

Po približne piatich minútach chôdze sme pri jazierku. V pokojnej hladine sa zrkadlia smreky, vzadu vykúka nejaký kopec. Časť jazierka vľavo od nás je ešte pod ľadom. Keďže počas cesty autom Maťko vyhladol, urobíme si pauzu na slnku, vyberáme tyčinku a vodu.

Cestou odfotíme lykovec jedovatý, ružový ker, ktorý trochu pripomína orgován. Vraciame sa na asfaltovú cestu. Za normálnych okolností asfalt neobľubujeme, ale po poslednej túre, kedy sa mama s Maťkom prebárali v snehu, má rovná a suchá asfaltka úspech.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Popri ceste postupne obdivujeme ďalšie kvety. Šafrany, podbeľ, prvosienky. Počasie je polooblačné, oveľa lepšie, než malo byť. Vľavo od nás žblnkoce riečka Hnilec, ktorá ďalej pokračuje do Slovenského raja. Prichádzame k úseku, kde cez ňu prechádza lesná cesta. Tu je časť lesa vyrúbaného, nezachránia to ani výhľady, ktoré sa tým pádom otvorili. Onedlho vojdeme do starého lesa, potom nás čaká mladý les s výhľadom na Kráľovu hoľu. Sme síce v národnom parku, ale v našich národných parkoch sa môže bežne hospodáriť, s výnimkou rezervácií s najvyšším stupňom ochrany.

Onedlho prídeme na rozdvojku, kde opäť pijeme. Pokračujeme po zelenej značke cez les, stúpame k rázcestiu Zadná dolina. Je tu väčšia poľana s dvomi chatami, teraz zatvorenými. Pri rázcestí sa naobedujeme. Vyťahujem aj termosky s čajom a kávou.

Z rázcestia odbočuje žltá značka na skalnatú Martalúzku, my sme si vybrali jednoduchší cieľ, poľanu Šušková po zelenej značke. Hneď v prvom úseku cesty ma mama upozorní na netradične veľkú drevenú studničku vo svahu. Nechce sa mi tam vyliezať mokrým terénom, ale dieťa je zvedavé, a tak sa tam vyškriabeme. Idem tesne za ním, aby nespadol do potenciálne hlbokej studne, ale obava je bezpredmetná, vo vnútri je to úplne bezpečné.

Schádzame strmým kopcom a pokračujeme po lesnej ceste. Miestami musíme ešte brodiť sneh. Je koniec apríla, ale jar je chladná a snehu je dosť aj v nižších polohách. Na lesnej ceste stoja kaluže vody a priamo pred nami skáče z jednej strany na druhú skokan hnedý. V neďalekej mláke ukazujem Maťkovi bublinky budúcich žabiek. Z vyšných partií cesty obdivujeme Kráľovu hoľu a fotíme ďalšie šafrany.

Zelená značka sa stáča prudko doľava a vychádzame na poľanu Šušková, ktorá je naším dnešným cieľom. Na zadnom okraji lúky stojí väčšia chata, takisto zatvorená. Výhľady tu nie sú, ale celá poľana pôsobí veľmi príjemne. Vľavo pod lesom stojí kaplnka Panny Márie, kríž, lavička a tečie tu výdatný prameň. Na ľavom zadnom okraji lúky je v lese skrytý drevený zrub, pred ním stôl s lavicami a povolené ohnisko. Robíme si teda ešte jednu prestávku s čajom a zvyškom kávy.

Času máme dosť a na slnku je príjemne. Ak by sme pokračovali po zelenej, prišli by sme do Smrečinského sedla. Už dlho sa chystám na tamojšie rozľahlé horské lúky s výhľadom na Vysoké Tatry. No vzhľadom na dĺžku dňa mi to nevyšlo ani pri túre na Prednú hoľu z Vernára a nevyjde to ani dnes.

Pomaly sa poberáme naspäť. Aby sme si to trochu oživili, na cestu späť si vyberáme zvážnicu, ktorá sa tu odpája a končí na spomínanej rozdvojke ciest. Je to obyčajná lesná cesta, ktorá nie je ničím zaujímavá, no vedie v lese, čo poteší, a navyše sa po nej veľmi dobre ide. Nie sú tu rozjazdené koľaje ani skaly. Míňame len menšie rúbanisko, z ktorého vidíme kopec Trestník (Trsteník) a zjazdovku nad Telgártom. Potom sa opäť vraciame do lesa.

Ďalšie rúbanisko je už oveľa rozľahlejšie. Podľa mapy by na jeho opačnom konci mala byť Lastovičia skala. Prebehneme sa tam teda. V lesíku je vyšliapaný chodník na okraj skaly so zrubom. Je zamknutý a naozaj trocha pôsobí ako hniezdo prilepené na skale. Výhľady odtiaľto sú obmedzené, okolo skaly rastú stromy. Miesto je však príjemné, dopili sme si tu čaj.

Vraciame sa pod skalný hrebienok a lesnou cestou sa vraciame na predošlú cestu, ktorá nás privedie na zelenú značku. Zadnou dolinou schádzame k brodu, ktorý sme míňali cestou hore. Plánujeme si tu s Maťkom osviežiť unavené nohy. Pri brode sa naozaj vyzúvame a čvachtáme v ľadovej vode. Potom mám do konca túry pocit, že mám nové nohy.

Posledný úsek k autu netrvá dlho. S túrou sme spokojní, objavili sme nové končiny a počasie vyšlo nad očakávania.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek