Trasa

Vyhne, centrum – Kamenné more – vrchol Kamenná – Vyhne

Vyhne

Obec Vyhne je stará banícka a železiarska obec s kúpeľnou tradíciou a najstarším slovenským pivovarom.

Príčinou vzniku obce boli bane, najmä nálezisko bohatej železnej rudy. Podľa niektorých predpokladov ťažili tu železnú rudu už germánske kmene niekedy v 3. – 2. storočí pred naším letopočtom. V závere doliny Rudno a nižšie, pri Vyhnianskom potoku bolo vedľa seba niekoľko kováčskych dielní a vyhní. Podľa toho dostala názov i obec. Starý názov Eisenbach a jeho kúpele boli známe už v 13. storočí. Názov Vihine sa v písomných prameňoch uvádza už v 14. storočí.

Pri vjazde do obce dávame deťom úlohu hľadať zelenú značku. Kubko ju vidí prvý. Parkovisko je neďaleko kúpaliska Vodný raj. Cestou k značke nás pobaví zaujímavo umiestnený retro novinový stánok. Zelená značka nás odvádza od cesty a pomaly stúpa pomedzi staršie domy. Zastávka číslo 7 bližšie neidentifikovateľného náučného chodníka nás upozorní na Vilu Elvíra, nevieme v teréne jasne určiť, ktorá zo stavieb okolo by to mohla byť. Sú dosť poznačené zubom času. Bývala v nej prvá slovenská pilotka Katarína Schwigertová.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Značka vedie pomedzi domy a záhrady, odbočuje na mieste, kde zjavne prechádzame okrajom súkromného pozemku. Ešte posledný pohľad z výšky na Vodný raj a potom odbočíme do lesa, na malej lúčke minieme rozpadávajúcu sa stavbu so zarastenou strechou.

Kamenné more a Kamenná

Pekný široký lesný chodník v tieni zmiešaných stromov nás privedie ku Kamennému moru. Informačná tabuľa poteší. Kamenné pole s rozlohou 13 hektárov je najväčším svojho druhu vo vulkanickej časti Karpát. More obrovských skál ružovkastej a belasej farby vzniklo pravdepodobne po zemetrasení. Z mohutného brala sa oddelili obrovské ryolitové balvany a usadili sa na úpätí Kamenej. Ľudia dlho kameň využívali ako stavebný materiál, na výrobu mlynských kameňov a stavbu železničných tunelov.

V časoch kúpeľov tu stála drevená rozhľadňa. Vyskytujú sa tu ohrozené druhy lišajníkov, machov a môžeme tu zazrieť aj jašteričky či salamandru vyhrievať sa na slniečku. Kamenné more bolo vyhlásené za chránené územie už v roku 1923, v súčasnosti je chránenou prírodnou rezerváciou so 4. stupňom ochrany.

Chlapci chvíľku váhajú, more si predstavujú inak. Vzápätí radostne zvýsknu a utekajú objavovať. Čím väčší kameň, tým väčšia radosť. Už len musíme zvýšiť ostrahu, ako hlboko sa do mora kameňov ponárajú. More je obkolesené stromami, ktoré ešte umocňujú veľkoleposť tichého prírodného zázraku.

Na náučnej tabuli je informácia o prameni Ladienka, vraj najchladnejšom na Slovensku. Jeho vody sa používali aj v kúpeľníctve. Má sa nachádzať na chodníku pod Kamenným morom. Tak sa ho vyberieme hľadať, je to dlhšie pátranie, značenie tu nie je, a tak len intuitívne pátrame v spleti chodníčkov. Neskôr narazíme na miestnu značku.

Mňa ešte viac ako samotné more kameňov fascinujú kamene po jeho okraji a v okolitom lese, pokryté machom. Na dotyk v mäkkom machu cítiť život, ktorý v mŕtvych kameňoch chýba. Nájdeme prameň, aj sa napijeme lahodnej studenej vody, je naozaj horúci deň.

Pri studienke je tabuľa, ktorá uvádza: Štiavnické vrchy sú plošne najväčším sopečným pohorím na Slovensku, rozbrázdené hlbokými údoliami so strmými málo vododržnými svahmi. Po ich dnách tečú na jar vodnaté toky, ktoré v lete neraz vysychajú. Popri termálnych prameňoch sa v CHKO Štiavnické vrchy vyskytujú často menej výdatné, no čisté horské pramene.

Tak si nie sme istí, či je to práve Ladienka.

Vraciame sa popod more, pozrieme si ho od spodnej hrany, poobdivujeme rôzne tvarované stromy, kamene obrastené machom a príjemným chodníčkom sa vrátime k pôvodnej náučnej tabuli. Zelená značka odbočí stúpajúcim chodníčkom v tieni stromov a prídeme k ďalšiemu moru kameňov. Značka ho križuje, tak ho musíme aj my "preplávať". Chlapci ako malé kamzíčatá šťastne poskakujú z kameňa na kameň, ako z vlnky na vlnku (morskú).

Po prekonaní morského zálivu sa vnoríme do lesa a voňavým chodníkom pod vysokými stromami stúpame hore až na vrchol Kamenná. Otvorí sa nám výhľad na Vyhne. Dáme si vrcholové fotky, občerstvovaciu pauzu a poberáme sa späť.

Zvolíme chodník vedúci k spomínanému prameňu, chlapci každopádne ešte musia "preplávať" druhé kamenné more. Cesta okolo prameňa nás vráti do civilizácie, vypľuje nás na hlavnej ceste do obce, chvíľku tak musíme po nej kráčať. V aute potom chlapci džavocú, aké "cool" je kamenné more.

Banský náučný chodník

Cestou späť do Banskej Štiavnice si všimneme vchod do podzemia, zastavíme a strávime tu chvíľku s históriou baníctva. Sme pri štôlni Antona Paduánskeho, čo sme si prečítali na prvom paneli baníckeho NCH: Po stopách baníckej činnosti vo Vyhniach, ktoré vybudovalo OZ Eisenbach Vyhne. NCH je dlhý 3,7 km a sľubuje vychádzku s desiatimi zastaveniami pri bansko-technických pamiatkach pripomínajúcich zašlú slávu vyhnianskeho baníctva. Samotnú vychádzku si necháme nabudúce. Chlapci skúšajú svoje sily, no potlačiť banský vozík sa im nepodarí. Nuž, silu baníkov veru ešte nemajú.

Bančianske jazero

Dedinka Banky je starou banskou osadou, ktorá vznikla pri šachtách ťažiacich zlato-strieborné rudy na žilách Hoffer Ruml. Sídlo je dodnes administratívne časťou mesta Banská Štiavnica, teda jej poslednou „vysunutou ulicou“.

Zaparkujeme neďaleko Pamätníka padlým vo svetovej vojne, krátkou prechádzkou stúpame pokojnou osadou k Bančianskemu tajchu, ktorý patrí do skupiny Vyhnianskych tajchov, pretože je v povodí Vyhnianskeho potoka. Je obkolesený stromami a ponúka priam idylické miesto na oddych. Je zrekonštruovaný, vyčistený a slúži na rekreačné účely obyvateľom a chalupárom z Bánk. Prejdeme sa po hrádzi, potešíme oko a dušu krásnymi výhľadmi.

Záver

Cestou späť prechádzame centrom Banskej Štiavnice, husté davy návštevníkov nás odradia od plánu zájsť na neskorý obed a zaslúženú zmrzku, radšej sa vrátime na prenajatú chalúpku, kde si v kľude a pohode pripravíme obed. Uprostred zelene potom popíjame pivko a detváky sa ešte vyšantia v neveľkom bazéne na záhrade. Výlet odporúčam všetkým, ktorí radi objavujú našu krásnu vlasť.

autor fotografií: Ľubomír Mäkký

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek