Trasa

Rača, amfiteáter – Malá Baňa, vrchol – Spariská – Vypálenisko III – Vypálenisko IV – Prostredný vŕšok II – Prostredný vŕšok – Dolný Červený kríž – Veľká Baňa – Rača, amfiteáter

Parkujeme za amfiteátrom v mestskej časti Bratislavy - Rača. Obvykle tu nie je problém nájsť miesto, hoci v týchto častiach Malých Karpát je návštevnosť vysoká. Vyberáme sa po modrej značke, ktorá nenáročne stúpa svahom nad Knižkovou dolinou. Netrvá dlho a sme na vrchole Malej Bane, ktorý zrejme v našej rodine drží rekord v počte opakovaní výstupov. Na to, v akej nadmorskej výške leží, poskytuje široký výhľad zo skál, obvykle tu aj poriadne fúka, ako sa na vrchol patrí. Dieťa sa rozbehne k hojdačke, potom sa pofotíme s ostatnými spoluturistami, napijeme sa a pokračujeme.

Teraz nasleduje úsek mimo značky. Nejdeme cez žiadnu rezerváciu, takže nič neporušujeme, sme v chránenej krajinnej oblasti s 2. stupňom ochrany. Les tu je dobre priechodný, maximálne treba obísť nejaké malinčie alebo konáre po ťažbe. Neviem úplne trafiť presne rovnakú cestu, kadiaľ som išla v zime, boli tam pekné zamachnatené balvany, ale teraz v lete s vysokou trávou to tu vyzerá inak. Prekonali sme nenápadný hrebienok a zišli k prístrešku neďaleko Sparísk, kde si robíme pauzu s tyčinkou a ďalšou vodou.

Posledný kúsok trasy ku Spariskám ideme po asfaltovej ceste, kráčame za sebou ako husi v rade, pretože na ceste jazdí veľa cyklistov. Najmä najmladšie húsatko musíme stále upozorňovať, aby nešlo stredom cesty. Prevencia konfliktov medzi pešími turistami a cyklistami bola tiež dôvodom prekládky tejto časti trasy magistrály. Cyklistov v lese nad Bratislavou je naozaj veľa, napokon aj my k nim patríme, po novom povrchu na asfaltkách to ide jedna radosť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nová trasa je už vyšliapaná

Spariská sú križovatka turistických, cyklo a lyžiarskych trás, okrem košatých smerovníkov je tu veľká tabuľa s turistickou mapou, o ňu je spredu opretá archaická tmavozelená tabuľa, ktorá hovorí: Chráňte prírodu. Poskytuje vám osvieženie a príjemný odpočinok.

Teším sa na ďalší úsek, som zvedavá, ako bude vyzerať po polroku. Prejdeme po mostíku a vnárame sa do lesa. Značenie sa nezmenilo, stále ho tvoria drevené stĺpiky s červenou značkou a odbočky sú naznačené oranžovou fixkou na kúskoch driev či kameňoch. Poväčšine je však trasa jasná, za pol roka ľudia vyšliapali pokosenú cestičku s hrčami pníkov na štandardný chodník.

V lese mám úplne iný pocit, zelené stromy a modrá obloha sú v kontraste s hnedo-oranžovou hmlistou decembrovou scenériou. No toto ročné obdobie prináša aj sklamanie. Najviac som sa tešila na mokraď v hustom brezovom lesíku. Lesík je stále pekný, slnečné lúče precedené brezovými listami osvetľujú jemným bledozeleným svetlom vysokú trávu, ktorou mokraď zarástla. Vidím, že sa sem vrátim opäť v zime, či tu bude opäť mokro.

Zimná verzia túry

Pokračujeme okolo hrubého buka a starším rúbaniskom okolo stromu zlomeného do podoby umeleckého diela. Fotila som si ho aj v zime. Napájame sa na modrú značku, ktorá vedie od Malej Bane cez Vypálenisko na Pánovu lúku. Chvíľu ňou kráčame, potom sa odpojíme cez dlhšie rúbanisko. Slnko poriadne pripeká, na druhej strane tu máme výhľady na okolité kopčeky.

Prekrižujeme žltú značku, ktorá taktiež vedie na Pánovu lúku a kráčame lesnou cestou. Minule tu bolo veľa blata, ale teraz je vysypaná bielymi kamienkami. V lese to vyzerá cudzorodo, no komfort chôdze to zvýšilo.

Na moje sklamanie je druhá mokraď tiež vyschnutá, túto nič rovnako estetické nenahradilo. Čo sa dá robiť, leto je suché. Ostáva nám len pár minút zmiešaným lesom k Prostrednému vŕšku, kde trasa končí. Po dokončení bude pokračovať na Biely kríž.

Teraz zbiehame po asfaltovej ceste k neďalekej lúčke s jazierkom a besiedkou, kde sa chceme naobedovať. Je to príjemné miesto a dosť dlho sa tu zdržíme. Potom sa po lesnej ceste poza lúku vraciame smerom na Dolný Červený kríž. Je to široká lúka so stolmi a lavicami, ohniskami, ale najmä veľkým dreveným odpočívadlom. V jeho strednej časti je gril a lavice so stolmi, na oboch koncoch sa schodíkmi dostanete do napoly otvorených miestnôstiek na spanie. Otvorené sú smerom dovnútra stavby, takže budú celkom chránené pred nečasom.

Súčasťou stavbičky je vyhliadková vežička, na ktorú Maťko vylieza raz z jednej, raz z druhej strany. Naveľa sa pohneme k poslednému výšľapu na Veľkú Baňu. Nie je taká vyhliadková, ako jej menšia sestra, ale úzky vrcholový chodníček je veľmi pekný. Vidíme aspoň meteorologickú stanicu na Malom Javorníku.

Na vrchole kopca je zopár ďalších návštevníkov, tak len zbehneme dole lesom, na križovatke odbočíme doprava, aby sme sa dostali do Knižkovej doliny. Doľava by ste vyšli na hornom konci Popolnej ulice. Záverečný úsek dnešnej túry je tiež neznačneý, no jeho časťou vedie single trail Baník. Najstrmšie časti majú cyklisti a turisti oddelené.

S príjemnou poldennou prechádzkou sme spokojní, som zvedavá na ďalší nový úsek červenej značky.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek