Parametre trasy

• 16 km / 450 m prevýšenia,
• lesné cesty, často s voľným hrubým makadamom – odporúčam horský bicykel,
• po ceste nie je žiadny zdroj vody,
• v pohodovom tempe sme to absolvovali za 3.30 h (z toho bol čas pohybu 1.55 h).

Rozporuplné dojmy na úvod

Začiatok cyklochodníka je priamo na centrálnom parkovisku vo Fačkovskom sedle. Na jeho hornom konci je dvojica tabúľ, z ktorých má návštevník rozporuplné dojmy. Jedna informuje o cyklotrase a o zastaveniach náučnej trasy. Druhá upozorňuje, že nejde o oficiálnu cyklotrasu a že treba dodržiavať zákon o lesoch. Vymenúva zároveň, čo je v jeho zmysle zakázané.

Keďže sa trasa nenachádza v národnom parku a vedie celý čas po lesných cestách, je v poriadku, že nejde o oficiálnu cyklotrasu. Veď nakoniec takto bežne jazdíme v lesoch aj inde.

Značená je pomocou drevených šípok s emblémom cyklistu a bežkára. Občas je na strome namaľované písmeno C, no klasickú cykloznačku neočakávajte.

Keďže o trase som vedel a plánoval som ju s chalanmi absolvovať v rámci presunu ďalej do Turca, vyklikal som si ju v mape. Nemal som preto žiadny problém s navigáciou. V pohode by sme ju však zvládli aj len pomocou šípkového značenia. Šípky sa nachádzajú na miestach, kde by sa dalo zle odbočiť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Mnohé zo šípok sú však v horšom stave, a tak sa dá očakávať, že onedlho ich zožerie zub času. Súdiac aj zo stavu náučných tabúľ sa zdá, že starostlivosť po vybudovaní tradične chýba. Podobný osud má množstvo náučných chodníkov po celom Slovensku.

Popis trasy

Z Fačkovského sedla trasa stúpa spoločne s červenou značkou E8, ktorá smeruje do Vríckeho sedla. Stúpanie je príkrejšie a povrch zďaleka nie ideálny, no chalani zvládajú netlačiť. Kúsok nad sedlom je pekný výhľadový bod smerom nazad.

O chvíľu sa odpája žltá turistická značka na Kľak. Tam smeruje väčšina ľudí, ktorých míňame. Ďalej už dlho nikoho nestretneme. Vnoríme sa do hustého lesa a hoci je takmer jasno, tu sa zotmie. Zároveň sa stúpanie zintenzívni. Maťko tlačí vzadu, Kubko “hrotí” vpredu. Ja vyvažujem v strede.

Vychádzame z lesa do otvorenejšieho terénu. Vpravo lúky so skupinkami stromov. Výhľady sú obmedzené, no krajinársky to má šmrnc. Aj stúpanie ustáva. Na zákrute dobieham Kubka a spoločne počkáme Maťka.

Ukazuje sa, že Maťko ani tak netlačil kvôli tomu, že by nevládal, ale nepozdávali sa mu pavučiny. Stále mu ich pavúky vytvárali práve vo výške hlavy. Koťuhy! A potom sa ešte chceli s ním zviezť. Tak on ich teda dával dole z bicykla.

Po krátkom úseku roviniek začína trasa klesať a podľa profilu nás čaká dlhší úsek zjazdu. Žiaľ, povrch často tvorí hrubý a dosť voľný makadam. Inštruujem decká ako sa na tom jazdí. Že brzdím buď pred takým úsekom, alebo až po ňom.

Kubko rýchlo zistí, že čím ide rýchlejšie, tým je stabilnejší. Maťko je opatrnejší. Tím sa mi zasa fragmentuje. Ostávam s pomalším a rýchlejší dostáva inštrukciu, že sa čakáme. Niežeby javil známky vnímania, mám aspoň dobrý pocit, že inštrukciu dostal.

Onedlho čaká na odbočke lesnej cesty. Je tam aj šípka. Odbáčame z červenej doprava. Najprv rovinka, potom pokračovanie zjazdu. Ubúda makadamu, pribúdajú koľaje a blato. Našťastie len na chvíľu.

Profil zjazdu sa zmierňuje až prídeme na veľkú križovatku lesných ciest. Pod stromom je čosi, čo vyzerá ako rozpadajúca sa búda. Nakoniec sa z toho vykľuje vrak starého nákladiaka. Takého, čo mal ešte drevenú nadstavbu.

Odtiaľto sa lesná cesta kľukatí v úbočí. Je to hojdačka hore-dolu, pričom prevažne stúpa. Chvíľu ideme kompletne v lese, neskôr pribudnú aj výhľady doľava smerom na Kľačno. Príjemné je vidieť lesy, ktoré nie sú zdevastované.

Trasa postupne naberá výšku. Tým, že to nie je kontinuálne stúpanie, je to takmer nebadane. Preto nás prekvapí, keď sa zrazu napojíme na výšľapovú trasu. Tu len zfičíme nazad na parkovisko vo Fačkovskom sedle.

Náučný chodník

Ešte by som sa pristavil pri náučnom chodníku. Vytýčená trasa je fajn. Dĺžkou aj náročnosťou či pekným prostredím. No náučné tabule sú tragické. Zastavenia majú svoje názvy, no obsah tabúľ sa im nijako nevenuje.

Napríklad zastavenie Jaskyne, ktoré je pri skalnej formácii s malou jaskyňou. Nápad dobrý sem dať zastavenie, lebo inak by sme to len prefrčali. Ale že by tabuľa miesto akokoľvek priblížila, to nie. Pod nadpisom “Stanovište č. 2 – Jaskyne” je pojednanie o geologickej stavbe Malej Fatry, jej vodstve a niečo o Kľaku. Celé odseky textu sú skopírované z hesla Malá Fatra vo Wikipédii.

Podobne je na tom zastavenie Rozhľadňa. V skutočnosti tu žiadna rozhľadňa nie je. Možno v čase vytýčenia tu s rozhľadňou počítali, prípadne sa im zdalo, že samotné miesto ponúka pekné rozhľady. To mohlo platiť pred rokmi, teraz stromy podrástli a výhľady sú obmedzené. Na povalenej náučnej tabuli s nadpisom “Stanovište č. 4 – Rozhľadňa” sa nachádza nezáživný text o chrobákoch a vtákoch.

Pri zastavení Vodopád už nemáme žiadne ilúzie a nič od neho nečakáme. Nakoniec je z toho malá kaskáda s minimom vody. Náučná tabuľa pojednáva o flóre.

Záver

Vedenie trasy aj jej profil sú vhodné pre dospelých aj staršie deti. Prírodná scenéria je pekná. Málokoho tu stretnete. Neočakávajte však nič viac. Náučná trasa je premrhaná príležitosť až do tej miery, že tabule možno hodnotiť ako odpad v lese.

Ešte poznámka k službám vo Fačkovskom sedle. Tie totiž prevádzkuje Skiaréna Fačkovské sedlo, ktoré vytýčilo aj náučnú trasu.

Veľké parkovisko je spoplatnené. To je v poriadku, treba zdroje na starostlivosť oň. Potom by však človek očakával aspoň minimálne služby. Povedzme zopár chemických WC, keď už eko-toalety známe zo zahraničia sú u nás raritou. Okolie je doslova obsraté. Jediné, čo tu nájdete, je množstvo odpadkových košov. Tie tu vôbec nie sú potrebné, ľudia si v aute môžu odviezť, čo priviezli. Ak tu už musia byť, mali by byť zabezpečené proti medveďom – a to samozrejme nie sú.

Salaš Kľak, ktorý je oproti parkovisku, nijako nevybočuje z tragédie. Ponuku jedál nebudem hodnotiť. V horách som rád, že nemusím tlačiť kašu či vifon a za čapovanú kofolu a pivko som vďačný. No keď prídete v lete o šiestej podvečer a povedia vám, že už nevaria, lebo o siedmej zatvárajú, tak to je na zaplakanie. Naveľa ich ukecáte na halušky. Navyše, keď pred záverečnou idete na WC a pri odchode z neho zistíte, že vás tam personál vymkol, to už je na facku. A takto sme tam uviazli dvaja.

Jediným šťastím bolo, že do vstupného foyer vedú zvonka dvojkrídlové dvere, ktoré sa zvnútra dajú odhačknúť. Pritom na ihrisku pred salašom sa hrali moje dve deti. Keby som sa nevedel dostať von, musel by som si zavolať hasičov, aby prišli rozbiť dvere.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek