Hrady, skanzeny, jaskyne či detské železničky sú atrakcia aj pre dospelých, takže keď som bola počas tejto jesene pár dní na Orave, zahrnula som do plánu aj Oravskú lesnú železnicu. Železnička premáva na osemkilometrovom úseku medzi stanicami Tanečník a sedlom Beskyd. Pred Tanečníkom sa dá bez problémov zaparkovať, aspoň takto mimo sezóny.

Železnička má k dispozícii viac vozňov, nás je len niekoľko, takže sa vezieme miniatúrnou motorovou drezinou. Vláčik rýchlo opustí samotu s niekoľkými domami a vchádza do lesa. Vidieť, že je to najmä detská atrakcia, pretože míňame rôzne rozprávkové postavičky, čarodejnicu letiacu na metle či Červenú Čiapočku. Z lesa drezina vychádza na rozľahlé lúky, kde sa pasie, v diaľke vidieť kravy a trať lemuje elektrický ohradník. Blížime sa do sedla Demänová. Stromy už majú pekné jesenné farby.

Ostrá zákruta nás privedie do sedla Beskyd, kde trať končí. Je to zároveň konečná stanica kysuckej Historickej lesnej úvraťovej železnice. Pýtam sa sprievodcu, či je teoreticky možné tu na ňu prestúpiť, zviezť sa do Vychylovky a zase naspäť, no vraví, že kysucká železnička sa rekonštruuje a tento rok vôbec nepremáva. Škoda, rada by som si pozrela systém úvratí, ktoré boli riešením, ako prekonať strmý terén bez viaduktov.

Na konečnej stanici máme dvadsať minút voľno, čo stačí na prechádzku k rozhľadni nad sedlom Beskyd. Výstup lúkou s riedkym lesom je nenáročný. Z drevenej rozhľadne vidím nezameniteľnú siluetu Veľkého Rozsutca, ale aj Paráč, Minčol a ďalšie kopce Oravskej Magury.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Popri železnici vedie tiež Náučný chodník Oravskej lesnej železnice, na stanici sa dá z tabule dozvedieť viac o Goraloch na Orave.

Drezina sa vracia späť, ale zo stanice Tanečník ešte neodchádzam, je tu čo pozerať. Vedľa pokladne sú dve miestnosti s múzeom, venovanom histórii železnice.

Projekt oravskej lesnej železnice vypracovali miestni vlastníci lesov, ktorí potrebovali dopravovať drevo zákazníkom. Sprevádzkovali ju v roku 1918, rovnako ako kysuckú železnicu. O desať rokov sa dokončilo a spustilo prepojenie oboch lesných železníc. Celková dĺžka hlavnej trate bola 60 kilometrov, mala aj niekoľko odbočiek.

Trať bola v prevádzke do roku 1971, pod jej zánik sa podpísalo opotrebovanie trate, vozidiel, náročná prevádzka a konkurencia zo strany automobilovej dopravy. Trať bola demontovaná, okrem zvyšku, ktorý ostal dodnes k dispozícii ako technická pamiatka. Železnicu obnovilo s prispením eurofondov Oravské múzeum a prevádzkuje ju od roku 2008.

Na konci stanice je ešte depo, kde nakuknem na ďalšie vagóny a lokomotívu. Exkurziu zavŕšim vo vagóne s veľkými oknami, kde je expozícia histórie modrotlače. Celý areál je veľmi príjemný, odporúčam ho na návštevu s deťmi aj bez nich.