Trasa

Rudinská, osada Greňovci – osada Rapáňovci – sedlo pod Grapou, nad osadou Mračkov – osada Hutyrovci – Jakubovský vrch – osada Grešákovci – osada Tabačkovci – Rudinská, Greňovci

Vyrážame z Rudinskej

Autom sa vezieme cez Rudinu. Potom vchádzame do bočnej doliny Rudinská. Pri poslednej autobusovej zastávke, kde končí asfaltová cesta, je miesto, kde sa dá parkovať. Jeseň už vyfarbuje stromy naplno. Sú tu zmiešané smrekovo-bukové lesy, a tak by to tu mohlo byť pekne sfarbené. Vystupujeme dolinou popri Rudinskom potoku - na cestu nám pekne presvecujú lúče Slnka. Hoci okolitá príroda dostala na niektorých miestach zabrať a les tu zmizol, v jesenných farbách to všetko vyzerá akosi krajšie. Príroda sa snáď časom spamätá. Výhodou sú pohľady, ktoré sa otvorili z vyrúbaných miest. V družnej debate prechádzame dolinou. Väčšie stúpanie nás čaká až na konci údolia pod osadou Rapáňovci.

Osada Rapáňovci

Vystupujeme strmšou serpentínou – a dávame si dolu vrchné vrstvy oblečenia – je nám teplo. Cestu využívajú aj miestni chalupári pre prístup ku svojim domčekom, je tu aj odvodňovací kanál. Prvé vidíme po ľavej strane stáť drevené stodoly, potom prechádzame okolo chalúpok. Niektoré majú typické červené strechy. Stredom osady prechádza hranica medzi katastrom Nesluše a Rudinskej. Pri prvej návšteve osady v lete sme tu stretli pani domácu, ktorá sa tu narodila a prežila tu takmer celý život. Chvíľu sme sa s ňou rozprávali, sťažovala sa na hlučných motorkárov. Od osady vychádzame vyššie na hrebeň, chvíľu ideme lesom. Na stromoch sú tabuľky so zákazom vjazdu na súkromné pozemky. Rozhodujeme sa využiť, že sme neďaleko výhľadového sedla pod Grapou. Stáčame sa smerom na západ a ideme po neznačenom chodníku, zakrátko ho strieda modrá značka. Netrvá dlho a prichádzame do sedla.

Sedlo pod Grapou nad Mračkovom

Počasie je krásne, slniečko nezaháľa. Brezy na pasienkoch nad Mračkovom, kde sú rozhádzané kopy hnoja, majú žiariacu žltú farbu – parádička. Je tu smerovník a výhľady smerom ku Kamenitému. Pod ním vidíme osadu Vrchrieka. Viac vľavo je hrebienok, ktorý končí Zarúbanou Kýčerou, kde je rozhľadňa. V sedielku nechýba dielko javorníckej galérie v prírode a opodiaľ stojí oplotený kríž. Toto miesto je veľmi pekné a určite sa sem oplatilo zájsť. Prvýkrát sme sem zavítali z opačnej strany, od Dlhého Poľa po neznačených chodníkoch cez osadu Stolečné. Odtiaľto pokračujeme k Jakubovskému vrchu po hrebeňovej červenej značke. V lese stretávame skupinku miestnych, ktorí prechádzajú úsek so svojou ratolesťou na bicykli. Aj tak sa dá.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Osada Hutyrovci

Pekným miestom je čistinka nad osadou Hutyrovci, pod stromom stojí malá kaplnka. Z čistinky si obzeráme chalúpky osady. Chcem urobiť niekoľko detailnejších záberov, a tak schádzam poniže, a potom sa vraciam ku kaplnke. Na pasienkoch môžete stretnúť stáda škótskeho druhu dobytka, ktorý má hustú hnedú srsť a podobá sa viac na bizóna ako na kravu. Rohy sú dlhšie a ostré, ja som pred týmito kravami mala rešpekt. Zaujímavosťou osady je, že tu stojí stará škola, kde v minulosti chodili do školy deti z osád. Pôvodná škola bola drevená, v roku 1960 ju nahradila murovaná budova. Škola bola iba pre nižšie ročníky, staršie deti schádzali do školy do dedín a mali to tak za vzdelaním niekoľko kilometrov.

Jakubovský vrch

Príjemným hrebienkom, ktorý nemá žiadne prudké stúpania, vychádzame až na Jakubovský vrch. Je opäť výhľadový. Otvárajú sa viac pohľady smerom na sever k Moravsko-sliezskym Beskydám. Vidíme tiež Lysú horu. Od Turzovky sem prichádza modrá značka. Nechýba turistický smerovník. Už cestou sme pozberali pod ihličnatými stromami drevo na oheň. Zakladáme oheň a dávame sa do opekania špekáčikov. Okrem ohniska je tu stôl s lavicami (nekrytý). Je tu fajn, vôbec nefúka, sme v závetrí. Vystihli sme naozaj krásny čas. Najprv sme tu sami, ale nie nadlho. Prichádza skupinka na koníkoch. Najprv iba dvaja, kým sa spolu rozprávame, prichádza tretí člen ich jazdeckej skupiny. Potom pokračujú ďalej, majú dlhšiu cestu ako my. Keď máme žalúdky plné, hasíme oheň vodou, ktorú sme si priniesli so sebou, a pokračujeme ďalej. Za Jakubovským vrchom sa odhaľujú výhľady na Malú Fatru so Stenami a Ľadonhorou v popredí. Vidíme aj zasnežené vrcholky hôr – cez ďalekohľad si myslíme, že vidíme Kriváň z Vysokých Tatier a Tri kopy zo Západných Tatier. Otvárajú sa pohľady k rozložitej Veľkej Rači. Červenú značku strieda modrá. V opačnom smere stretávame skupinku turistov. Schádzame do sedielka nad osadou Balošákovci. V sedielku pofukuje vietor a povetrím poletujú listy.

Osada Grešákovci, Tabačkovci, kaplnka U Játich

Stretávame cyklistov, ktorí prichádzajú do sedielka od Nesluše. Schádzame z hrebeňa mimo značky cez lúky, pričom vpravo opodiaľ pozorujeme malebné chalúpky osady U Grešákov. Mohli by sme odtiaľto zísť až dolu do údolia, ale nechce sa nám ísť ešte domov. Rozhodujeme sa trasu si predĺžiť. Vchádzame do osady U Tabačkov a prechádzame pekným chodníčkom popred chalúpky. Niektoré vyzerajú veru tip-top. Čudujem sa, že tu nestoja žiadne autá a nevidíme chalupárov. Potom vychádzame znova na hrebeň. Je tu aj malá kaplnka. Kedysi tu stála malá osada U Játich, ktorá však vyhorela a pripomína ju len kaplnka. Pár minút ideme hrebeňom po modrej značke. Sme prekvapení, že od našej poslednej návštevy pribudli ďalšie výruby. To sa mi vôbec nepáči. Prechádzame cez kopček Kružina (823 m) a v sedielku za ním sa rozhodujeme odbočiť a pokračovať po neznačenej ceste.

Osada Urbanovci

Na stromoch si všímame červené šípky, ktoré nás navedú k samote Na Majeri, ktorá stojí poniže hrebeňa. Je tu iba pár chalúp s oploteným pozemkom. Slnko svieti do červených striech ostošesť, nad nimi je žiarivo modrá obloha. Je to veľmi pekné, pokojné miesto, sme tu sami. Podľa mapy vidíme, že neďaleko je osada Urbanovci. Práve k nej by sme sa chceli dostať. Pozerám na našu polohu na mobile cez GPS. Pod usadlosťou narážame na starý, v popadanom lístí sotva viditeľný chodník. Ide vrstevnicovo, tak ideme po ňom. Zdá sa, že smer máme dobrý. Keď vidím pred nami čistinku, viem, že sme dobre.

Skraja prichádzame k osade Urbanovci. Je tu viacero chalúp, v jednej sú aj domáci. Chalúpky spájajú drôty elektrického vedenia, ktoré vychádzajú z údolia. Domáci nám radia pokračovať k dolným chalupám od ich domčeka priamo dolu, ale my napokon schádzame krajnou vyšliapanou cestičkou. O chvíľu vychádzame poniže na ďalšiu čistinku. Naberáme juhovýchodný smer a cez pozemky prechádzame okolo dolných chalúpok. Pod poslednou chalúpkou je spevnená cesta – tadiaľto prichádzajú domáci do osady autami. Cestička sa chvíľu kľukatí, napokon schádzame až úplne dolu a v doline sa napájame na cestu, ktorou sme ráno vychádzali. K autu je to už iba pár minút. Náš okruh sa uzavrel.

Záver

Okrem skvelej opekačky, ktorej sa tešili najmä deti, sme objavili ďalšie zákutia Javorníkov a ich osád. Jakubovský vrch nám poskytoval závetrie. Vďaka suchej jeseni sme sa na trase vôbec nemuseli trápiť s blatom. Táto časť Javorníkov je turisticky nenáročná a vhodná na turistiku pre rodiny s deťmi. Aj článok je príkladom, že sa oplatí zísť z turistických chodníčkov a prejsť sa osadami, ktorých je tu neúrekom, a kde sa vám môže pošťastiť porozprávať so vzácnymi ľuďmi, ktorí priamo na týchto miestach žili a vyrastali. Ak chcú, veľmi radi sa s vami porozprávajú a možno poodhalia čriepky z ich života.

Ďalšie námety na turistiku môžete čerpať v článkoch:

• Osady Nesluše – okruh z Kysuckého Nového Mesta
• Z Nesluše cez osady s deťmi

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek