Do osady Vychylovka - Šudovci

Koncom prázdnin je pomerne stabilné počasie, a tak pre výlet volíme poslednú víkendovú sobotu. Okrem nás štyroch do partie priberáme synovho o rok mladšieho kamoša, chalani sa potiahnu. Aj tentokrát využívame na presun auto. Priznám sa, že autobusové spoje som ani neskúmala, bolo by to možno zložitejšie. Za Krásnom nad Kysucou vchádzame do Bystrickej doliny. V časti Vychylovka - Rycierky odbočujeme doľava do vedľajšej doliny, na konci ktorej je osada Šudovci.

Trasa

Vychylovka, Šudovci – sedlo Príslop – Rycierova hora – Chata pod Rycierovou horou – Malá Rycierova hora – sedlo Príslop – Vychylovka, Šudovci

Po zelenej značke do sedla Príslop

Na konci asfaltovej cesty, ktorou prichádzame, je širší priestor, kde môžeme zaparkovať auto. Na začiatku nás sprevádza zelená značka – začíname vo výške niečo nad 700 metrov. Z videa na youtube som vedela, že značka bola preznačená. Chodníkov je tu viac, a tak po prejdení nízkeho potoka Vychylovka idem s deťmi krátky úsek neplánovane mimo značky. Časť chodníka má spočiatku kamenný podklad. Manžel sa striktne drží turistickej zelenej a ide po úzkom chodníku pomedzi stromy.

O pár desiatok metrov povyše sa znova stretávame. Vraj jeho úsek bolo medveďovo. Kúsok povyše, rovno na chodníku vidíme naloženú celkom slušnú hromádku. Ovčia kôpka to určite nie je, tie kôpky poznám, na kravskú to tiež veľmi nevyzerá. Žeby medvedia? Nuž, popravde, neviem, nie som biológ.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Deti upozorňujem, že sme v revíri medveďa a že budeme dávať o sebe vedieť. Chalanom sa aj tak pusa nezavrie, a to som si myslela, že sú ukecané baby. Tak sa snažím nejak vypnúť a ich džavot si nevšímať. Miestami vidíme stopy ťažby, ale nie je to také hrozné. Ako stúpame vyššie, ukazuje sa po ľavej strane zalesnený masív Rycierovej hory. Je zaujímavé, že tu prevláda listnatý a nie ihličnatý les.

Prechádzame okolo rozpadnutej drevenej stavby a okolo zaujímavého robustného stromu. Povyše nás vítajú pekné mäkké lúčky. A oplatí sa pozrieť aj smerom dozadu. Usmieva sa na nás Ľadonhora a poniže vidieť lúčky, kde sú ďalšie vychylovské osady a kadiaľ vedie žltá značka spolu s cyklotrasou aj okolo gazdovstva s výstižným názvom – na Konci sveta. Ale musím napísať, že je tu nádherný koniec sveta, nikde ani nohy, iste k tomu pocitu prispieva aj pekné počasie. V porovnaní s Veľkou Račou je tu ľudoprázdno, žiadna lanovka ani iná komercia, na Rycierovu horu si to musíte pekne poctivo odšliapať.

V sedielku Príslop

Asi po 45 minútach prichádzame do lúčneho sedielka Príslop, ktorý oddeľuje Kysucké a Oravské Beskydy. Na lúčke sú dva prístrešky. Jeden pod svahmi Svitkovej, pri druhom na druhom kraji lúky stojí pomerne nový smerovník a lavica s ohniskom. Čo to sme už nastúpali, sme v nadmorskej výške 942 metrov nad morom. Stále je krásne počasie, slnečno a modrá obloha. A vôbec nefúka, je príjemne - počasie akurát na turistiku.

Kamarát je hladný, asi na raňajky tomu veľa nedal, a tak tu chvíľu sedíme v prístrešku a dopĺňame energiu. Sedielko je veľmi pekné a čoskoro prichádza po rovnakom chodníku mladík. Dávame sa do reči, pýtam sa ho, kam má namierené. Má to naplánované do časti Priehybok a pre prístup k nemu volí žltú značku, ktorou sa budeme do sedla Príslop vracať.

Po modrej na Rycierovu horu

Na krátkom úseku vyrážame spolu. Potom sa odpája na žltej značke. Zaželáme si šťastnú cestu a pokračujeme ďalej úsekom, kde je stúpanie o čosi prudšie. Zdola vybiehajú do strmáku za nami dvaja Poliaci. Idú fakt rýchlo, mihnú sa okolo nás, stačíme sa len pozdraviť.

Sme na slovensko-poľskej hranici a sú tu hraničné kamene. Zo srandy ich počítame, koľko ich bude do vrcholu Rycierovej hory. Pre deti majú akurátnu výšku, a tak ich Evka niekoľkokrát využíva na posedenie, kým nás dobehnú chalani, ktorí, keďže stále kecajú, idú oveľa pomalšie, ako keby sa sústredili iba na chôdzu. Naokolo je prevažne listnatý les. Strmý úsek strieda pár metrov rovinky, deti učím čítať vrstevnice, aby si vedeli odhadnúť strmosť terénu. Stretávame pár, ktorý ide opačným smerom.

Prechádzame okolo skaliek, kde sú akési diery. Potom sa stúpanie zvoľňuje o niečo viac a vychádzame na mäkkú cestičku medzi čučoriedky. Charakter je veľmi podobný ako napríklad na Veľkej Rači, Minčole alebo na Kubínskej holi.

Ochutnávka čučoriedok

Keď rozhrnieme konáriky, zisťujeme, že aj teraz je tu veľa zrelých veľkých čučoriedok. To sa nedá neochutnať, a tak sa náš postup spomalí. Svojou sladkosťou sú akurátne. Vpravo je cítiť lúčky, na jednom mieste pomedzi konáre zbadám vysielač na Suchej hore na Orave. Vrchol by nemal byť ďaleko.

Rycierova hora

Keď sa objavuje vrcholový smerovník pripevnený na strome, je nám jasné, že sme na najvyššom bode našej trasy. Ani tu nechýba hraničný kameň. Sme radi, že sme stúpanie zvládli (výška 1226 m), robíme si fotky. Našu skupinu dopĺňa cyklista. Deti sú zvedavé, ako ďaleko je to na chatu, ktorú som im spomínala, a tak, keď im poviem, že tam budeme do 15 minút, hneď velia na odchod. Jasné, chata je chata a už vyjednávajú, či by sme si tam dali nejaké jedlo.

Na horských lúkach pod Rycierovou horou a super lievance na chate

Klesáme najprv po červenej značke a naberáme smer chata, po pár metroch vychádzame z lesíka. Sú tu krásne horské lúky, ktoré si pamätám z prvej návštevy, keď sme sem išli z poľskej strany. Teraz je oveľa krajšie počasie, len mráčikov na oblohe pribudlo a slnko hrá momentálne druhé husle. Neprekáža, neprší a čo ma opätovne teší, ani tu nefúka. Výhľady otvárajúce sa pred nami sú najmä na poľskú stranu, ale vidieť Oravskú Maguru. Z kopčekov, kde som bola, spoznávam Veľký Choč, kopčeky Veľkej Fatry a Veľký Rozsutec – zvyšná časť hrebeňa Malej Fatry je skrytá za stromami. Nechýba ani Pilsko a Babia hora – tieto končiny sú zatiaľ pre nás neznáme. Deti volia najkratšiu cestu k chate, tak si vravíme, že si po oddychu ešte vybehneme na Malú Rycierovu horu.

Najprv sedíme za stolom vonku pred chatou, deti vyberajú zásoby z batohov. Ja som si ráno stihla urobiť kávu do termosky a máme teplý čaj – ten sa tu hodí. Potom ideme obzrieť chatu a jej interiér. Pivo stojí 4,- €, tak až taký milovník piva nie som. Napokon, v batohu máme ochutené nealko pivo. Deti objavujú, že 330 ml Coca-coly stojí 1,- €, tak ju hneď vydrankajú. Na jedlo si objednávame lievance s lekvárom a zostávame vnútri. Po chvíli čakania sa z objednávky vykľuje fakt riadna porcia, a tak lievance napokon ochutnávame všetci. Tak si vravím, že sme dobre urobili, že sme išli najprv na vrchol a až potom na chatu, lebo po lievancoch by to bolo s plnými bruchami veru ťažké. Potom nechávame miesto iným maškrtníkom a vychádzame pred chatu.

Je tu veľa turistov, ktorí sedia vonku, Poliaci prevládajú. My dospelí vybiehame k Malej Rycierovej hore, deti sa zatiaľ hojdajú na hamakách, ktoré majú u nich úspech. Je tu aj volejbalová sieť. Vidím tiež šípku s textom Voda a je tu vonkajšie WC. Vo svahu nad chatou je kríž – predpokladám, že súvisí s chodníkom na žltej značke, ktorým sa od chaty vraciame.

Návrat do sedla Príslop po žltej značke

Nechce sa nám, ale doma máme ešte povinnosti, tak sa začína spiatočná cesta po žltej značke. Najprv klesá dolu lúčkami, po pravej strane míňame miesto na opekanie. Potom prichádzame k lesu, kde roztrúsené ihličnany vystrieda listnatý les. Na viacerých miestach sú pamätné kamene. Tento les nie je až taký divoký ako pri výstupe na Rycierovu horu a sú tu aj stopy po ťažbe. Na viacerých strmých miestach je obnažené kamenné podložie – tipujem, že je to výsledkom činnosti vody, ktorá, keď sú prudké zrážky, tak zo strmých svahov berie so sebou všetko.

Smer značky sa z východného mení na južný. Obzerám sa za chalanmi, a tu zrazu zbadám iba kúsok od chodníka krásnu hnedú hlavičku. Žeby dubáčik? Prizrieme sa bližšie a veruže hej, je to tak. Krásny zdravý dubáčik. To je radosti! Nasušíme z neho do vianočnej kapustnice. Náš krok sa zrýchlil, predbiehame pár pred nami a zakrátko prichádzame do sedla Príslop. Už to tu nie je také ľudoprázdne, je tu viacero skupiniek Poliakov. Zo sedla zelená značka pokračuje do poľskej Soblówky. Naša modrá značka, ktorou sme vystupovali, v opačnom smere pokračuje na Svitkovú a cez Talapkov Beskyd nad sedlom Demänová. Ten je možné využiť tiež na nástup do Kysuckých Beskýd – smerovník na Talapkov Beskyd uvádza 25 minút.

Návrat do Vychylovky Šudovci a ovečky pod Príslopom

Zvyšok cesty je príjemná prechádzka. A stretá nás ešte jedno milé prekvapenie - netrvá dlho a počujeme zvončeky oviec, ktoré sa tu pasú. Je to početné stádo, ale baču a ani žiadneho psa nevidím. Oproti nám ide malá skupinka hríbarov, zatiaľ majú košíky prázdne, ale kráčajú tak, akoby išli niekde na svoje tajné miestečká. Ktovie. Keď zídeme k osade, ešte si obzerám chalúpky. Je na to viac času ako ráno.

Pekná je usadlosť napravo od chodníka na briežku nad potokom. Za hospodárskymi časťami sú obytné domčeky. Podľa mapy by tu mala byť ponižšie kaplnka – objavujem ju napravo od chodníka vnútri jedného z dvorov. A ďalšia pekná chalúpka – bielo-čierna stojí neďaleko miesta, kde parkujeme auto.

Záver

Výlet sa nedá hodnotiť inak ako vydarený. Bola to krásna objavná bodka za prázdninovou pešou turistikou. Rycierova hora je kopec, ktorý isto stojí za námahu, či už zvolíte smer výstupu ako my, od sedla Príslop, alebo zo vzdialenejšieho Talapkovho Beskydu alebo z poľskej strany. Modrá značka, ktorou sme vystupovali zo sedla Príslop, je na začiatku pomerne strmá, ale nie je to nič, čo by trénované deti nezvládli. Našim vo veku 10 a 12 to trvalo na vrchol od Vychylovky necelé 2 hodiny (v čistom čase). Dá sa oddychovať na hraničných kameňoch. Odmenou za námahu nám boli skvelé čučoriedky, krásna príroda a pekné výhľady. No a pre deti bola hlavnou odmenou chata a chutné lievance i hamaky pred chatou.

Hodili by sa aj iné možnosti zostupu z hrebeňa z červenej značky, ak sa ide z Rycierovej hory ďalej napríklad smerom na spomínaný Priehybok. S využitím existujúcich zostupových značených trás je to už dlhšia - skôr celodenná trasa. Nuž, možno aj takéto trasy prídu časom do nášho turistického repertoáru, ktovie. Teraz ide hlavne o to, ako neznechutiť deťom turistiku, aby aj naďalej v pubertálnom veku, kedy sa mnohé záľuby lámu, zostali pri turistike. A ak náhodou od turistiky odídu, aby to bolo iba prechodné. Ja si stále myslím, že spoločný pobyt a pohyb v prírode je to najlepšie, čo môže človek zažiť.

Prajem všetkým milovníkom turistiky príjemné objavovanie Kysuckých Beskýd.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek