Túra Speikboden a vodopády Reinbach
Okolie severotalianskeho mestečka Campo Tures, kde končí dolina Taures a začína dolina Ahrntal, je plné rôznych turistických atrakcií, ktoré rozhodne stoja za videnie. V posledný deň nášho pobytu padla voľba na oddychový výlet lanovkou pod Speikboden (2517 m) a návštevu vodopádov Reinbach.
Speikboden a atrakcie pre rodiny s deťmi v okolí lanoviek
Horský masív s najvyšším bodom Speikboden M. Spitze vo výške 2517 m je súčasťou Zillertalskych Álp a oddeľuje od seba doliny Weißenbachtal, Mühlwalder Tal a Ahrntal.
Rovnako ako Klausberg, aj Speikboden je v zime vyhľadávaným lyžiarskym strediskom a v lete obľúbenou destináciou rodín s deťmi, ale aj náruživých turistov. Dolná stanica lanovky sa nachádza medzi mestečkom Campo Tures a obcou Lutago. Priamo pri hlavnej ceste je z oboch strán veľké parkovisko a minimálne v polovici augusta, kedy sme v oblasti so synom dovolenkovali, som ho ani v jeden deň nevidela plné.
Lanovkami sa môžete dostať do výšky 2400 m, treba si však dať pozor, aby ste zakúpili správne lístky. Môžete ich, rovnako ako na Klausbergu, kúpiť buď online alebo v okienku či v samoobslužnom automate (angličtina, nemčina, taliančina). Prvá (kabínková) lanovka ide z údolnej stanice do výšky 2000 m a premáva od júna do októbra v časoch 8.30 – 17.00 (posledná jazda hore 16.30). Z výšky 2000 metrov pokračuje sedačková lanovka k chate Sonnklarhϋtte do výšky približne 2400 m a premáva od 8.45 do 16.30. Ak idete len prvou lanovkou, cena lístka je rovnaká ako na Klausberg. Ak sa vyberiete až úplne hore, dospelý zaplatí za obojsmerný lístok 31,- € a dieťa od 8 do 16 rokov 21,- € (v roku 2022).
Keď sa dostatočne pokocháme výhľadmi na štíty hraničného hrebeňa (ostatnými smermi je viditeľnosť zlá kvôli slniečku), vydávame sa od vrcholového kríža na Sonnkarnock (2390 m) nazad k vrchnej stanici sedačkovej lanovky. O pár minút sme dole a Janík sa ide trochu pohrať so zvieratkami v miestnej mini ZOO. Keď ho to prestane baviť, pomalým klesaním zostupujeme po širokej štrkovej ceste k Enzian Hϋtte (1960 m), pri ktorej je veľké detské ihrisko s jazierkom, po ktorom sa dá plaviť na drevenej plti.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Sediac na lavičke hľadím na majestátny Grosser Moosstock (3059 m) a Durreck (3135 m) oproti sebe a premýšľam, kadiaľ asi vedie cesta hore. Vrchol Grosser Moosstocku je skalnatý a terén pravdepodobne strmý, v prípade Durrecku to nebude o nič ľahšie. Keď otvorím kompass.de, zisťujem, že na Durreck žiadny oficiálny turistický chodník nevedie. Na Grosser Moosstock áno, ale zhruba od výšky 2400 m je bodkovaný, čo značí, že terén bude náročnejší. Rebrík či ruka, ktoré na týchto mapách zvyknú označovať zaistené cesty rôznej obťažnosti však chýbajú. Janino sa zabáva na plti, času mám dosť, a tak pátram ďalej. Veď ak by sme sa sem niekedy vrátili, bolo by zaujímavé ísť na vrchol. Ujo Google nesklame a zahltí ma fotografiami turistov, ktorí túto česť mali a podelili sa so zvyškom ľudstva o svoje skúsenosti. Oceľové laná, exponovaný skalnatý terén, ale nič, čo by sa zvládnuť nedalo.
Reinbachwasserfall
Okolo obeda nadchádza čas jazdy k údolnej stanici lanovky. Odtiaľto, posilnení špagetami, mierime do doliny Reintal, v ktorej sú vodopády Reinbach. Chvíľu sa motáme uličkami v dedinke, kým nájdem správnu (Via Winkel / Winkelweg / Cantuccio). Pri posledných domoch sa asfaltka zužuje tak, že dve autá oproti sebe majú problém sa obísť. Vidím niekoľko postranných parkovísk, ale mierim ďalej. Viem, že ísť sa dá až ku Wasserfallbar, kde je parkovací automat. Chytáme posledné aktuálne voľné parkovacie miesto a v automate si volím čas, dokedy tam chceme byť. S dostatočnou rezervou. Platím kartou, lístok nechávam za oknom a pred odchodom sa s mojím malým kamzíkom ešte zbavujeme nepotrebného oblečenia. Dole je horúco.
Popri reštaurácii s obchodíkom so suvenírmi sa vydávame do lesa. Janino okamžite zaregistruje rôzne dráhy a atrakcie, na ktorých sa dá hrať, a chce sa vyšantiť. Pozrie na mňa a so slovami „ja viem, až keď sa vrátime“ pokračuje ďalej. V tieni stromov sa ide aj napriek teplote vzduchu pohodlne. Stúpanie k prvej kaskáde je veľmi mierne a prejde len pár minút, kým sme pri nej.
Pokocháme sa, poobzeráme si spodný vodopád zo všetkých strán a vraciame sa na chodník. Pokračuje lesom v príjemnom tieni stromov. Stúpanie sa síce zhutňuje, ale nie je to nič, čo by sa voľným vychádzkovým tempom nedalo zvládnuť. Keďže červená značka vedie nielen k vodopádom, ale ide po tzv. Franziskusweg (cesta reflexie, začínajúca v časti Bad Winkl, značená znakom T a vedúca k hradu Kofl / Tobelburg), míňame niekoľko malých sakrálnych stavieb označujúcich zastávky cesty.
Pri druhom vodopáde sme asi po štvrťhodinke. Vyhliadka je od neho trochu ďalej a porast stromov komplikuje nerušené pohľady na vodu padajúcu dole. Nenechám sa odradiť a predsa len skúšam s pomocou statívu pár záberov. Veď doma uvidím. Janík zatiaľ trpezlivo čaká a pýta sa, či naozaj musíme ísť až k tretej kaskáde. Nechá sa podplatiť možnosťou vybrať si dole suvenír a lesom pokračujeme vyššie.
Tretí stupeň Reinbachwasserfall je tvorený sútokom rieky Reinbach (Riva) a riečky Tot-Moos Bach (Rio di Palù Morta) a práve kaskáda padajúca z riečky do Reinbachu je z celého vodného divadla najpôsobivejšia. Pri hornej vyhliadke je síce človek za pár sekúnd mokrý, ale z mosta pod vodopádom zase nevidieť menšie stupne hlavného toku. Ani dve dúhy, na ktoré máme v slnečný deň šťastie my dvaja.
Po prechode mosta sa dá pokračovať až k hradu Tobelburg a kaplnke Franz und Klara Kapelle, ale nám sa nechce. Na ďalšie vychádzky je nám až priveľmi teplo. Vraciame sa preto rovnakou cestou nazad k prvému vodopádu, pri ktorom bol obchodík so suvenírmi. Je to náš posledný deň talianskej dovolenky, preto tu strávime trochu viac času a vyberáme darčeky aj pre priateľov a rodinu.
Po návrate k lesným atrakciám pri parkovisku akosi automaticky očakávam, že Janino tu bude chcieť ostať. Kontrolujem čas, parkovné máme zaplatené ešte na ďalšiu hodinu. Obzerám sa okolo seba, aby som si našla miesto na sedenie, keď mi syn oznamuje, že chce ísť nazad do hotela.
