Trasa

Lačnov – Buče – sedlo Magura – Lačnov

Zatvárame dvere bytu. Za nami sú ešte len raňajky a balenie, ale s našimi nervami to už lomcuje. Nálada sa stupňuje, keď najmladší člen neustále plače a do toho Ondrej neprestajne kladie otázky:
Kam ideme? Do Lačnova.
Kedy tam budeme? O polhodinu.
Kam ideme? Na výlet.
Kde je kočík? V kufri.
Kde je kufor? Vzadu v aute.
Kde je vzadu?...

A tak sa to nieslo hodnú chvíľu, medzitým Matúš prestal plakať. Prvé plus dnešného dňa. Ale hmla nad Prešovom sa rozplynula a ukazoval sa pekný deň. Tak sme si povedali, že to bude stáť za to. Pár dôležitých vecí sme zabudli, ale ideme aj tak.

V Lačnove už ani stopy po hmle a s radosťou začíname vybaľovať veci. Rozhodli sme sa, že sa vydáme smer Buče (1006 m). Vydali sme sa po cyklochodníku Povodím Svinky. Lavičku zblíženia sme minuli bez povšimnutia. S jedným dieťaťom v terénnom kočíku a s druhým v nosiči čas na zbližovanie veľmi nebol. Ostrý začiatok nás obral o dych, ale postupne sa stúpanie začalo zjemňovať. Matúš zaspal v kočíku hneď na začiatku cesty a Ondrej nás obšťastňoval remixom všetkých riekaniek, na ktoré si spomenul.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Trnky, šípky, červené lístie čerešní a jarabín a majestátne ticho nás predsa len povzbudzovalo, aby sme sa nepoddávali a išli ďalej. Ísť len sami dvaja na prechádzku v krásnych farebných scenériách by bol gýč, preto sme si pribalili do života dvoch malých, po živote bažiacich turistov. A korenia náš život. Tento výlet je poriadne jalapeňo.

Vyšli sme k vyhliadkovému miestu a Ondrej dostal šancu obehnúť všetko, čo mohol. Skončil pri krtincoch a tam odhodlane rýľoval. Sú to pekné lúky, kde sa občas pasie dobytok. Zbytky ich prítomnosti na lúkach ostali v podobe suchých okrúhlych malých platní, s ktorými Ondrej ešte nebol oboznámený. Preskúmal všetko, ideme ďalej.

Smer vrchol Buče, to už ide Ondrej sám. Vie toho prejsť veľa. Len zvyšok posádky musí mať nervy zo zlata. Zametanie listov bola jeho hlavná činnosť. Je jeseň, takže práce mal nad hlavu. Veľmi pomalým tempom sme prešli vrchol Buče a dostali sme sa na lúky Vyše dediny smerom na sedlo Magura. Tam sme sa všetci najedli, vrátane najmladšieho. Posledné pohľady na rovinaté lúky nad Lačnovom a schádzame pomaly dole.

Naša túra by sa podľa turistickej mapy mala dať zvládnuť za 2 hodiny. S deťmi je to podstatne dlhšie. Nám to trvalo 3,5 hodiny. Ondrej zaspal v aute, zato Matúš bol celý vytreštený z výletu a radostne sa usmieval. Má za sebou prvý tisícmetrový vrchol, na ktorý si nebude pamätať. Rodičia však určite nezabudnú.

Na texte a fotografiách spolupracoval Pavol Hreha.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek