Trasa

Lehôtka pod Brehmi, mlyn – Bralce – Kečka – Janova lúka – Bralce – Lehôtka pod Brehmi, mlyn

Zeleno značený okruh začína pri rázcestníku Lehôtka pod Brehmi, mlyn, v ústí Teplej doliny. Je tu miesto na parkovanie niekoľkých áut aj zastávka autobusu. Čítame si náučnú tabuľu o území, do ktorého ideme.

V masíve Bralce sa v minulosti ťažil kameň, najmä ružový ryolit a sivý trachyt, ktoré sa používali na výrobu mlynských kameňov (žarnovy). Po ťažbe tu zostali skalné veže, jaskyne a kamenné moria. Obyvatelia obce sa zaoberali výrobou kameňov viac ako 600 rokov a koncom 18. storočia boli také žiadané, že sa prepravovali na pltiach.

Na stromoch rastie mnoho lišajníkov a machov, raritne sa tu vyskytuje brusnica obyčajná - iba v tristo metroch nad morom. Dôvodom je chladná mikroklíma v lokalitách so skalnými puklinami. Najvzácnejší je jediný známy výskyt valdštajnky trojlistej Teppnerovej.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Jednosmerná trasa

Prvá časť túry vedie lesnou cestou, s krátkou odbočkou do lesa, ktorá sa pripojí na oveľa zablatenejšiu lesnú cestu. Uľaví sa nám, keď prídeme k smerovníku Bralce a môžeme odbočiť na zelenú značku. Je jednosmerná, opačným smerom tabuľku neuvidíte.

Onedlho vchádzame do rezervácie. Deti už vedia, že sa označuje dvomi červenými čiarami na vstupe a jednou na výstupe. Skúšam ich aj zo znalosti okolitých stromov, najmä podľa lístia, ktoré nám šuchoce pod nohami. Rastie tu buk, dub aj jedľa.

Chodník vystúpa na skalnú vyhliadku, kde je aj stôl s lavicami. Dlho sa tu nezdržiavame, veď sme len začali. Z vyhliadky si obzrieme Hliník nad Hronom s okolitými kopcami a potom schádzame strmým kopcom po schodíkoch zaistených reťazou. Na dne priestoru, kam sme zišli, je citeľne chladnejšie, najmä okolo puklín. Na skalách rastú paprade a machy, zelená značka kľučkuje pomedzi balvany, takže treba dávať pozor, kadiaľ vedie.

Na jednom mieste odbočíme k vysokej skalnej stene. Je jasné, že ju vytesala ľudská ruka, zároveň vďaka popadaným stromom pripomína divočinu. Odtiaľ pokračujeme pomedzi zamachnatené balvany k jaskyni, značka vedie priamo cez ňu. Dá sa aj obísť zľava, no pre deti je prvá možnosť rozhodne zaujímavejšia. Hneď za jaskyňou pokračuje značka doľava, my však odbočíme doprava, o niekoľko metrov sme pred ďalšou vysokou kamennou stenou. Na svahu vpravo je vyššie malá jaskynka. Na chodníku k nej zimuje salamandra škvrnitá, sčasti zamaskovaná kôrou. Je už chladno, a tak sa mi ju podarí niekoľkokrát odfotiť, kým si pod kôru skryje aj hlavu.

Mlynské kamene

Nasleduje pomerne strmý výstup k veľkej suťovej hromade. Na nej si robíme pauzu s občerstvením. Potom pokračujeme chladnou lokalitou plnou skál, vpravo od cesty sa dá vojsť do nepravej jaskyne. Vychodená odbočka z chodníka nás po pár metroch privedie k oddychovému miestu. Je to malá plošinka s ohniskom a polámanou drevenou lavičkou. Na skale sú rovnaké informácie, ako na úvodnej náučnej tabuli. Asi najatraktívnejšie sú tu dva mlynské kamene, tiež pokryté machom.

Za týmto miestom nasleduje najväčšia atrakcia, ktorú som deťom sľúbila. Na vrchol Kečky treba vyjsť úzkym skalným komínom, najprv po spevnených schodoch s reťazou a potom rebríkom. Deťom sa výstup páči, privítali by, keby pasáž trvala dlhšie.

Od vrcholu rebríka je malá plošinka, vrchol skalnej vežičky, kde sa opatrne všetci pomestíme a pozrieme si výhľad. Potom prejdeme na samotný vrchol Kečky. Poskytuje čiastočné výhľady smerom na Szaboóvu skalu oproti. Na druhej strane je väčšia vyhliadka so zábradlím na Štiavnické vrchy.

Dáme pozor, aby deti nepreliezali zábradlie ani nepadli do hlbokých dier, ktoré sa škľabia v strede vrcholovej plošiny. Po čaji a keksíkoch sa poberáme po zelenej značke ďalej. Aj tento úsek je atraktívny, začína kovovým mostíkom, z ktorého sa strmo zlieza po schodíkoch.

Na spodku nás čaká odbočka k jaskyni. Deti zaujúkajú a bežia k nej. Vyzerá pomerne veľká, Maťko pri vchode hlási, že tam je vtáčik. Z vtáčika sa vykľuje netopier. Neustále vylieta von a zasa dnu, takmer nám naráža do hlavy. Stiahneme sa teda, aby sme ho neplašili. Po chvíli čakania sa odvážime dnu. Nič sa tam nehýbe a nevidíme ani ďalšie netopiere. Ten náš zmizol vo vysokom komíne. Objaví sa, až keď odchádzame, a vyprevadí nás.

Z kameňolomu vedie značka hore a hneď zase dole ponad bývalú cestu, ísť sa dá aj po nej. Strmo schádzame po veľkom kopci machom obrastených balvanov. Onedlho prichádzame k peknému múriku, vyskladanému z kameňov, so zelenou šípkou, ktorá nás po ďalšej ceste smeruje k väčšiemu kameňolomu. Skalné steny s kde-tu popadanými stromami navodzujú dojem divočiny. Pod skalou sa povaľuje ďalšie mlynské koleso.

Vystúpame strmo nad kameňolom a obchádzame ho zhora. Chodník nás privedie do riedkeho listnatého lesa. Vľavo sa belie spodná časť sutinového poľa, porasteného brezami. Je to nádherné územie, akoby z inej planéty, kocháme sa tu pomerne dlho. Až ustupujúce slnko nás pohne k ďalšiemu pohybu. Strmo stúpame po okraji suťového poľa. Z neho máme výhľad smerom k Hliníku nad Hronom. Chodník v týchto častiach prechádza pomedzi veľmi fotogenické duby a ďalej stúpa. Konáre dubov sú nízko nad chodníkom a chlapcov priam vyzývajú, aby na ne vyliezli.

Myslíme si, že len zídeme dole a atrakcie skončia, ale sme na omyle. Klesneme do dolinky, odkiaľ nás ovanie chlad. Je tu nápadná skalná veža, pozostatok po stavbe, a ďalšie ružové ryolitové skaly. Kontrastujú s nimi červené guľôčky jarabiny. Od veže stúpame k ďalším dubom na vrchol sutinového kopca, opäť s výhľadom, i keď obmedzeným.

Vyšli sme na hranu suťového poľa a schádzame dolu bukovým lesom, niektoré stromy sú celkom hrubé. Zídeme na širokú Janovu lúku, chodník vedie pomedzi kŕmidlo a vysoké zlatožlté osiky. V poslednej časti výletu ešte minieme prameň, kde však nič netečie, a potom schádzame po lesných cestách až na štart túry.

Zhrnutie

Ide o veľmi atraktívnu túru, na ktorú si treba vyhradiť dostatok času, rozhodne sa ju nedá len tak preletieť. Veľmi sa páčila aj deťom, okrem popísaných atrakcií aj to, ako sme museli neustále dávať pozor, kadiaľ vlastne vedie trasa, a hľadať značky. Trasa je značená veľmi dobre, no smer túry sa niekedy nedá vôbec predvídať.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek