Väčšinu zimných prázdnin trávime v Tatrách a inak to nie je ani na prelome rokov 2022 a 2023. Hneď v prvý deň sme si dali aklimatizačnú vychádzku na Zamkovského chatu. Nasledujúci deň sme uvažovali nad viacerými cieľmi, nad pásmom lesa mala byť víchrica. Kým sme nad tým špekulovali, čas rýchlo plynul, a tak sme sa ho pokúsili dobehnúť škrtnutím dopravy. Náš autor Filip Zacher, ktorý pracuje na Téryho chate, nám medzitým písal, že hore fúka, ale nič strašné. Tak sme sa rozhodli, že ideme na Térynku a rovno ho pozrieme.

Trochu som sa obávala, čo povedia deti na totožnú túru ako včera, len s nadstavbou, ale boli za. Všetko, čo je horská chata a treba sa za tým liepať niekam vysoko, má vždy úspech.

Vianočné oteplenie je aj v Tatrách, no v noci mrzne, a tak všetko pokrýva ľad. K stanici pozemnej lanovky sa teda prepracúvame po hornej ceste, vyhýbajúc sa nespočetným autám a nadávajúc na to, že mesto Vysoké Tatry sa vôbec nestará o to, či majú ľudia kadiaľ chodiť.

Pred pozemnou lanovkou vyťahujeme retiazkové mačky, obúvame ich sebe aj deťom a šliapeme hore po ľavej strane trate. Býva menej šmykľavá než pravá strana. Necelých tristo metrov na Hrebienok s výhľadmi na rozložitý Slavkovský štít a Lomnický štít vzadu je príjemných, nielen kvôli slnku, ale aj kvôli nášmu tempu. Ležérne prichádzame okolo 11-tej na Hrebienok, kde si dávame kofolu a pagáčiky. Ceny sú horibilné, naša chyba, že sme podcenili obsah detských ruksakov. Nemáme problém platiť viac na horských chatách, no tu, kam sa veci privezú, nás to neteší. No dopyt je zjavne veľký.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ľadový dóm je z technických príčin uzatvorený, prepadla sa mu kupola. Niektorí návštevníci to zisťujú až tu a sú sklamaní. Ľudí tu bolo veľa už včera, no dnešok trhá všetky rekordy – teda tak opticky. Na červenej medzi Hrebienkom a rázcestím nad Rainerkou to vyzerá, akoby tu postupne vystúpilo niekoľko zájazdových autobusov. Viem, že aj my prispievame k davovosti, ale nie je to príjemné. Možno ani ostatným.

Zbehneme k Studenému potoku a začíname stúpať k Zamkovského chate. Počet ľudí sa o niečo znížil. Významne sme pridali v tempe, pretože svetlo je tak do piatej a Térynka ďaleko. Zamku dnes obídeme a bez zastávky pokračujeme ďalej. Dúfali sme, že podstatná časť spoluturistov tu skončí, no veľa ľudí pokračuje. Takmer všetci majú na nohách retiazkové mačky. Na lyže to zatiaľ nie je, snehu je máličko.

Vyjdeme z limbového lesíka a kráčame takmer po rovine k pomyslenej "ypsilonke" pri osamelej borovici, kde sa odpája zimná trasa. Teraz by to znamenalo preliezanie balvanov a predieranie sa kosodrevinou. Chýba tak meter a pol snehu. Tabuľa s nápisom Zimná cesta je opretá o kosodrevinu a ukazuje smerom po červenej letnej trase.

Ľubo vraví, že pod Hangom sa musíme otočiť, no to sa mi vôbec nepozdáva. Keď sme už tu… (spomínam si na vtipný zoznam posledných viet, čo ľudia povedali pred smrťou). A veď máme čelovky. Chyba lávky, vysvitne, že v tejto zostave mám čelovku len ja. No dobre, máme ešte aj tri nabité mobily. Napijeme sa čaju a začíname so strmším výstupom, na chatu, ktorá sa hore už z diaľky týči ako hrad na brale, nás čaká ešte cca 400 výškových metrov.

Postupujeme pomerne rýchlo, na rozdiel od predpovedí nefúka, ale podľa predpovedí prituhuje mráz. Sme v tieni. Výstup nám v hornej časti spestrí prílet vrtuľníka ATE. Zosadne pred chatou a stíchne. Na poslednom úseku je nafúkaný sneh, v mačkách sa tadiaľ ide zle. Zvyšok výstupu bol skalnatý, šmykľavý, len s malou vrstvičkou snehu.

Vrtuľník odlieta tesne pred tým, než s Kubkom vyliezame za hranu pred chatou. Zvyšok tímu videl aj štart. Od domu sme sem vyšli za štyri hodiny a na chate sa teraz zasedíme na ďalšie dve. Polievka, parené buchty, párky, pivko a čaj, pokecáme si s Filipom, nakoľko mu práca dovolí. Ľudí je tu dosť, ale máme si kam sadnúť. Postupne sa chata vyprázdňuje, ostávajú tu len ubytovaní. Naveľa sa zdvíhame aj my.

Zostupujeme rýchlo, aj vďaka snehu je viditeľnosť dobrá. Na oblohe svieti Mesiac, síce len širší rožtek, ale dostatočne na to, aby nám pomáhal vidieť pod nohy a robil tiene. Na chodníku sme takmer sami. Len za nami sa na svahu posúvajú ďalšie dve čelovky. Aj chata svieti z výšky ako maják. Mám rada túto atmosféru, keď príroda stíchne a sme s ňou sami.

Zapínam čelovku až pri Zamkovského chate. Aj Kubko zapína čelovku, ktorú mu požičal Filip, a odbieha s Ľubom dopredu. S Maťkom ideme pomalšie a onedlho bez čelovky, ktorá bola zjavne už málo nabitá. Svietim teda mobilom.

Z Hrebienka zbiehame obvyklou stranou a Mesiac napriek svojej veľkosti už svieti tak, že svetlo ani nepotrebujeme. Pri stanici pozemnej lanovky vyzúvame retiazkové mačky a začína duť silný vietor, ktorý sa fantasticky omeškal a umožnil nám absolvovať túto nádhernú zimnú túru.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek