Je letné ráno a dusno už od začiatku. Poobede možno budú búrky. Zostava šesť dospelých a deväť detí sa po rannej kempovej raňajkovej rutine balí na výlet. Ono to je vždy trochu chaos, zladiť taký počet ľudí. Nakoniec s malým zdržaním sadáme do áut a mierime do Pohronskej Polhory, kde autá v strede dediny pri obchode zaparkujeme. Náš plán je vyjsť po žltej značke hore na Krátke, pokochať sa chalúpkami, potom zísť na Chlipavicu, tam sa občerstviť, a cez sedlo Diel sa vrátiť do Pohronskej Polhory.

Trasa

Pohronská Polhora – Predné Krátke – Zadné Krátke – sedlo Chlipavica – sedlo Diel – Svetlá dolina – Pohronská Polhora

Výstup žltou značkou nie je veľmi atraktívny, je to vlastne "diretka" s 300 m prevýšenia na 1,5 km, čiastočne rúbaniskom, teda aspoň tak si to pamätám, keďže som úsek išla len smerom dole, aj to tak 13 rokov dozadu. Upozorňujem na to partiu, že to bude chcieť trochu viac odhodlania motivovať deti, ale keď potom vyjdeme hore na Krátke, tak už to bude v pohode a malebná krajina naokolo nám námahu vynahradí.

Nedomyslela som ale jednu vec - toto je chodník, ktorým nezvykne chodiť veľa ľudí. A tak po prvých pár dobrých výškových metroch, ktoré nám spestrujú lesné jahody, sa chodník mení na rúbanisko s polámanými konármi a malinište, čiže najmä pre najmenších členov výpravy začína byť chôdza tunajším terénom náročnejšia. Musíme ich prenášať na rukách alebo na koni, čo spomaľuje postup. Do toho slnko pečie ako o dušu, takže prestávky sú nevyhnutné. V jednom mieste trochu zneistiem. Trasa v mape v mobile ma vedie rovno zarasteným chodníkom, ale značka v teréne odbáča doľava. Veríme značke, ktorá nás vyvedie na zvážnicu, po ktorej sa lepšie kráča a ktorou sa aj prevýšenie zvláda jednoduchšie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Predné Krátke

Po dvoch hodinách stojíme pri ceduli Predné Krátke. Tu sú prvé malebné chalúpky. Pofotíme si ich s výhľadom na Nízke Tatry a pokračujeme v trase. Za normálnych okolností by som sa z lúk na Krátkom tešila, je to totiž jeden pre mňa z najobľúbenejších terénov. Avšak teraz sa radujem z každého tieňa, ktorý je po trase, lebo dnes je naozaj veľmi horúco. Do toho sa deti začínajú sťažovať v čoraz častejších intervaloch, že sú hladné, pritom sme pojedli už takmer všetko, čo máme, o smäde ani nehovorím. Tiež počúvame od všetkých, ako už nevládzu a ako je veľmi teplo. Snažím sa všetkých presvedčiť, že na Chlipavicu, kde sa občerstvíme, to nie je ďaleko, hoci viem, že terén je jemne zvlnený a deti pri každom miernom stúpaní budú protestovať. Už inej možnosti niet. Nad sedlom Chlipavica sa ešte s pár najotrlejšími kusmi odpájam skontrolovať moju kešku nad sedlom, a potom aj my zbiehame na Chlipavicu.

Chlipavica

Veľmi sa teším, že Gazdovský dvor opäť funguje. Objekt vyhorel nešťastnou náhodou v septembri 2017 a do roku 2021 bol mimo prevádzky. Opätovne funguje od zimy 2021/2022. My sme tu v minulosti mali pár kamarátskych akcií aj s prespávaním, a tak mi bolo veľmi ľúto, keď vyhorel. Budovu postavili nanovo a vyzerá takmer identicky ako pôvodná. Partia oddychuje pri pivku, nápojoch a čaká na jedlo. Viacerých oslovil zajačí perkelt alebo zemiakové placky. Trochu dlhšie sa čaká, lebo nie sme jediní turisti, miestom prechádza veľa cyklistov, keďže tadeto vedie obľúbená trasa z Čierneho Balogu na sedlo Zbojská.

Po super jedle nás pani domáca vyzve, či si deti nechcú pozrieť zvieratá. Neváhame a vydávame sa na prieskum. Okrem domácich zvierat (zajace, ovce, kozy, prasatá, sliepky, kravy) tu prekvapivo nachádzame pár kusov emu. Podľa pani domácej boli pôvodne pri škole v Čiernom Balogu, ale ako začali prázdniny, tak sa premiestnili na Chlipavicu. Deti kŕmia zajačiky a postupne prejdeme popri všetkých zvieratách. Majú z toho veľký zážitok.

Je nám tu tak dobre, že sa nám vôbec nechce pokračovať vo zvyšku trasy. Pri odchode stretáme Zbojnícku strelu, ktorá sem premáva zo sedla Zbojská najmä počas prázdnin a víkendov. Ja s mojimi dcérami idem až do sedla Diel, lebo tam máme kešku. Zvyšok partie schádza do Svetlej doliny smerom na Pohronskú Polhoru o čosi skôr, takže sú dole rýchlejšie. Návrat je monotónny. Ani jednej dcére sa nechce kráčať a ja mám tiež dosť v teple. V jednom momente dobiehame časť skupiny, ženy s deťmi a pýtam sa, kde sú chlapi? Videli, že tempo sa spomaľuje, tak išli rýchlejším krokom po autá, aby nás v ústí Svetlej doliny (otočka autobusu) naložili a nemuseli sme kráčať v teple dedinou.

Zhodnotenie

Tipovala by som, že po zaberáku deti v kempe odpadnú, ale kdeže, chytajú druhý dych a až do večera hýria energiou. Ale tak to má byť. Ak vás túra inšpiruje, tak budem rada. Krátke a okolie je lokalita s minimom turistov, a tak ju odporúčam najmä ľuďom, ktorí nemusia iné preplnené slovenské dovolenkové destinácie.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek