Komentár
Ludmila Foltánová k článku: Turistov na Poľane napadol medveď dvakrát za sebou. Najhoršie bolo čakať na vrtuľník, báli sa, že sa vráti Niekedy sú momenty, keď nečakáš nič a príde to. Stret s medveďom som ešte nemala, i keď mi mnohí vravia, že ma obdivujú, že sa nebojím chodiť do hory. Neviem, č …
+ 38 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Ako sme korzovali po štátnej hranici
Diskusná téma K článku: Ako sme korzovali po štátnej hranici (strana 2)
Honza, moc ti nerozumiem. V Polsku nemôžeš prísť až na hranicu?
„Hranice nie sú korzo, aby sa tu voľakto prechádzal!“
jjano, ty si prevrat zazil, pls drz sa temy.
thx
príspevok zmazaný z dôvodu dlhodobého BANu užívateľa
Peter, podľa mňa je téma schongenskej hranice veľmi relevantná k tomuto článku. Práve preto, že som prevrat a pád Železnej opony zažil (sme zažili), tak pozorne sledujem, čo sa deje na východe. Presne tie územia, o ktorých Soňa píše, boli vzduchotesne uzavreté a bol tam plot. Ploty už na východe staviame, ale prístup k hranici by som nerád stratil. Prístup k hranici svojej krajiny považujem za dosť silný indikátor jej slobody.
Otazkou je, preco staviame ploty? Poznam krajiny, kde staci len tabulka na to, aby ju obcania respektovali. Bohuzial, je ich cim dalej tym menej.
Prevrat?
Spomínam si, ako sme v 80-tych rokoch chodili liezť na záhorské skalky a raz sme bivakovali v jaskynke na Kršlenici a v tie dva dni sme mali pred očami vzdialený Schneeberg. Síce sme si užívali lezenie, táborenie a večerný ohník, ale nikdy nezabudnem na ten čudný dusivý pocit bezmocnosti. Ako radi by sme išli pozrieť do Álp, ale v tom čase to bolo neobyčajne ťažké, hranice fakt neboli korzo.
Na tento aspekt nášho života nerád spomínam.
My sme zase chodili nad Devín na hroznové brigády a celé hodiny sme potajomky čumeli ďalekohľadmi na tie rakúske miesta, kde sa teraz chodíme bicyklovať ... pozerali sme tam ako na inú planétu, aké autá chodia na tamojšej planéte, aké traktory tam behajú po poli... a áno, Schneeberg sme tiež pozerali odniekaľ z hrebeňa Malých Karpát ...
A čo zabití chlapci pohraničníci, tí si menoslov nezaslúžia ????
Pali, ten pocit poznam. Ked sme boli na VS na mesacnom sustredeni v Mikulove (armada), tak sme ako "vzorna cata" (lebo prva - tot logika za sociku) mali vychadzku. Plukovnik nas zaviedol do krcmy, ze tu budeme do skoncenia vychadzky. Kedze som nemal chut na "priatelsku pitku" so zelenym muzickom, vyparil som sa. Vysiel som na Svaty kopecek, lahol do travy a pozeral sa do Rakuska. Ani sa mi nesnivalo, ze by som sa na druhu stranu mohol niekedy pozriet.
Teraz chodievam do Alp casto. Porovnavam ako funguju veci u nich a u nas, rozpravam sa s ludmi, a s udivom pozorujem, ako sme sa od nich za dobu budovania "svetlych zajtrajskov" vzdialili.
Dnes si na pripomenutie pustam K.K.
Aaa, tak predsa padla kosa na kamen: dolnyzemplin.korzar.sme.sk/…/…
Len toto je iba spicka ladovca. Tito boli uz tak drzi, ze pustali ludi priamo cez hranicny priechod.
Za socializmu sa pyta na Devine syncek svojho otca: "Ocko, kto byva za tym plotom?" a ocko hovori: "My, syncek, my."