my sa niekedy hrame na diviaky, rodic (diviak) nahana deti, deti tak bez problemov utekaju aj do kopca (napr. aj strminu na pajstun) a potom sa prestriedame ... :)


Výborne Danka, krásne zhrnuté!
Dobrá motivácia dáva krídla.
A tie rozhovory na túrach - tam sme sa vždy najlepšie porozprávali, dokonca aj v puberte sa mi práve na túre zverili s vecami, ktoré by si inak asi nechali pre seba.


My domov z lesa tiež vždy donesieme plné vrecká "blbostí". Ale pre Kuba sú to poklady. S tými palicami môžem len súhlasiť. U nás je to rovnaké. Čím väčšia, tým lepšia :-)


Je to síce už veľa rokov dozadu, ale u nás jednoznačne spoľahlivo fungovala súťaž "kto prvý zbadá ďalšiu značku". Samozrejme, že cena, o ktorú sa hralo, bola vždy nejaká sladká a výživná a samozrejme, že rodičia nikdy nevyhrali ... :-)

