Na túrach v Rakúsku milujem možnosť skrátenia nezáživných prístupových ciest a dnes sme to urobili nazaj dôkladne, parkovali sme takmer v 2 000 m. n. m. Bolo sparno a našťastie sme chytili hádam posledné voľné miesto pod stromom. Na horúcu pežotku si okamžite posadali roje múch v nádeji, že z nej niečo vycucajú. Horšie bolo, že ich kolegyne si v rovnakej nádeji sadali na nás. Jediný recept bol rýchlo vyraziť...do kopca. Pár nezáživných minút po lesnej ceste a sme pri Hochsteinhütte. Slnko pečie ako divé a tak si na chvíľu sadáme na na terase. Náš cieľ, nevýrazný skalnatý vrcholček, vidno už odtiaľto.

Po krátkej pauze sa dvíhame. Čo by kameňom dohodil je vrchol Hochstein s obrovským krížom. Ideme v dave, ktorý sa našťastie pri kríži obracia späť. Terén je nenáročný a výhľad na Schobergruppe a Schleinitz, kde sme sa včera potili, naozaj krásny. Dolu v plnej kráse mesto Lienz a za našimi chrbtami skalnaté vrcholy Lienzskych Dolomitov. K tomu alpská kvetena, čo viac môžeme chcieť. Len muchy keby neotravovali.

Slnko páli ostošesť, tieň žiadny, dávam si na seba radšej ľahkú bundu, aby ma nepriškvarilo. Kopček sa približuje dosť pomaly. Cestu nám skríži dokonca snehové pole. Na chodníku a okolo pribúda skál, a čo je zaujímavejšie, čím sme bližšie k vrcholu, tým viac pribúda aj hovienok bližšie neurčeného dobytka. Na vrcholových skalách je dosť ľudnato, ale podarí sa nám nájsť miesto na obed. Je pol druhej a uvažujeme, či nepokračovať po hrebeni ďalej, tiahne sa do nekonečna a podľa mapy ním vedie bodkovaný steig, ciže o niečo náročnejší chodník, než akým sme šli doteraz. Napokon zavrhujeme túto možnosť a aj okruhovú variantu, ktorá by znamenala klesnutie o 600 výškových metrov a opätovné stúpanie. Žeravé slnko a únava po včerajšej túre robia svoje.

Ležérnym tempom, teraz s parádou Lienzskych Dolomitov priamo pred sebou, sa vraciame späť. Na chate sa s úľavou posadíme na jedno "vajcenbír", ktoré nám v tomto teple celkom udrie do hlavy. Aby sme mali predsa len nejaký okruh, k autu sa vraciame peknou trávnatou cestičkou v lesíku, naozaj úžasný kútik, škoda, že taký kratučký.

Túra je vhodná naozaj pre každého, aj pre deti a turistov s nulovou výkonnosťou. Je to skôr prechádzka s peknými výhľadmi. V lete si treba zobrať pokrývku na hlavu a dostatok vody. Cestou sme síce míňali potok a malé plieska, ale v okolí sa očividne intenzívne pasie a tak by som naberanie vody z nich neodporúčala.