Popri pobreží do Podgory

Po zhone v Tučepi mi padla návšteva pokojného mestečka Podgora ako balzam na dušu. Od miesta nášho dovolenkového pobytu bola vzdialená len asi 3 kilometre, ale mala som pocit, akoby som prišla do úplne iného sveta. Žiadne megalomanské hotelové komplexy ani reštaurácie, stánky so zmrzlinou a občerstvením na každom kroku. Dokonca sme chvíľu mali problém nájsť budovu pošty.

Keďže sme boli ubytovaní v hoteli Neptun na severnom konci dedinky Tučepi, museli sme najskôr prejsť na jej južný koniec – po mestskej promenáde, popri prístave až ku vzdialenej nudistickej pláži, ktorá tvorí pomyselnú hranicu dediny. Za ňou schodmi hore k hlavnej ceste a po pár desiatkach metrov sme sa dostali na chodník pomedzi olivovníky, ktorý nás doviedol ku Krabej zátoke a útesom okolo nej. Na niektorých miestach boli zrázy tak vysoké a strmé, že sme sa neodvážili zliezť až k vode, no priamo v zátoke viedli k moru oplotené chodníky. Neodmysliteľné borovice tu ľuďom poskytovali dostatok tieňa a možnosti oddýchnuť si od vysokých teplôt a slnka.
Aj napriek tomu, že cesta medzi Tučepi a Podgorou je vcelku pohodlná a príjemná, odporúčam pevnú obuv – môže sa vám stať, že natrafíte na hada vyhrievajúceho sa niekde na skale.

Makarska

Dalo by sa povedať, že toto mesto je vlajkovou loďou celej Makarskej riviéry. Nachádza sa 3 kilometre severne od Tučepi a dostanete sa sem pohodlne po širokej lesnej ceste. Jej začiatok je pri hoteli Neptun, odkiaľ sa môžete vybrať buď popri mori alebo po prašnej ceste určenej aj cyklistom. Obe cesty sa spájajú kúsok pred Makarskou a ďalej vedú, kde-tu hustejším, kde-tu redším borovicovým lesom. Tu už je potrebné sledovať značky – z hlavnej turistickej trasy vedie niekoľko odbočiek na menšie pláže a k útesom.

Veľmi príjemnou je v Makarskej tiež prechádzka na polostrov Sv. Petra s majákom na jeho severnom cípe, ktorý oddeľuje hotelové komplexy s plážami a promenádou od starej časti mesta. Uprostred zalesnenej časti sú zvyšky starobylého opevnenia s kostolom a na južnom konci stojí socha mnícha Andrija Kačica Miošica. Keď budete mať šťastie, z tejto časti polostrova uvidíte striekať aj umelo vytvorený gejzír v prístave.

Opäť platí, že aj keď ide skôr o nenáročnú prechádzku, pevná obuv je nevyhnutná – opäť kvôli možnosti stretnúť sa s hadmi.