Ako sa tam dostať?

Túra začína priamo v Národnom Parku Malá Fatra – v obci Štefanová. Do Štefanovej je pravidelné (i keď nie veľmi časté) autobusové spojenie zo Žiliny. Druhou možnosťou je ísť autobusom len do Terchovej (sem chodia autobusy zo Žiliny častejšie) a následne sa spoľahnúť na stop do Štefanovej.
Po skončení niekoľkodňového pobytu na horách sa ocitneme v Strečne, kde je najprijateľnejšou alternatívou cesta vlakom do Žiliny, Vrútok či Ružomberka – odkiaľ sú už široké možnosti ďalšieho cestovania rýchlikmi, či diaľkovými autobusovými spojmi. Alternatívou je v Strečne prekročiť rieku Váh a pokračovať ďalej po hrebeni Malej Fatry cez Martinského Hole ďalej smerom k Fačkovskému sedlu.

Kde nocovať?

Túto túru je možné rozdeliť na dve časti – prvá vedie zo Štefanovej cez sedlo Medziholie, vrcholy Stoh, Poludňový Grúň a Chleb do Chalúpky pod Chlebom. Druhá časť nás dovedie z Chalúpky pod Chlebom cez vrcholy Veľký a Malý Kriváň, Suchý, okolo Chaty pod Suchým až do Strečna. S prihliadnutím na doznievajúce zimné podmienky na hrebeni je dobré aspoň prvú časť rozdeliť na dva dni.
V prípade že sa rozhodnete zdolať trasu Štefanová – Stoh – Poludňový Grúň – Chalúpka pod Chlebom za jeden deň, odporúčam vyraziť skoro ráno, aby ste dorazili do cieľa ešte pred zotmením.
Ak pre vás nie je dôležité zdolať túru za čo najkratší čas a ceníte si skôr možnosť kochať sa nádhernými rozhľadmi z hrebeňa na okolitú prírodu, tak prijateľnou možnosťou prvého prenocovania je Chata na Grúni. Jej poloha síce nie je ideálna – z hrebeňa je nutné odbočiť a zostúpiť (a ráno opäť vystúpať) takmer 500 výškových metrov čo zaberie približne 1 – 1,5 hodiny.
Ďalším dobrým útočiskom na noc je najvyššie položená chata v Malej Fatre – Chalúpka pod Chlebom – jej poloha je oveľa lepšia ako Chaty na Grúni – stačí zostúpiť zo Snilovského sedla približne 100 výškových metrov, čo netrvá viac ako polhodinku a nie je to ani náročné.
Druhú časť túry je možné taktiež rozdeliť na dve časti nocľahom na Chate pod Suchým , získavame tak možnosť vyraziť na ďalší deň skoro ráno do Strečna a odtiaľ potom pohodlne cestovať domov kamkoľvek na Slovensko či za jeho hranice.

Ktorými miestami ísť?

Výstup zo Štefanovej (625) do sedla Medziholie (1185) vedie po zelenej značke najprv chvíľu cez lúky, neskôr cez les, ktorý so stúpajúcou nadmorskou výškou postupne redne. Zo sedla Medziholie pokračujeme už po červenej značke na vrchol Stoh (1607,4), stúpanie sa zdá byť nekonečné, keďže vrchol Stohu je dosť plochý a preto ho počas výstupu nevidíme – o to viac poteší keď sa zrazu vynorí spoza horizontu. Ďalej nás značka vedie po chrbáte Stohu cez Stohové sedlo (1230) až na Poludňový Grúň (1460). V prípade že sa rozhodnete prenocovať na Chate na Grúni (950) musíte k nej zostúpiť po žltej značke popri lyžiarskom vleku alebo po zjazdovke.
Z Poludňového Grúňa pokračujeme ďalej po hrebeni (červená značka) cez časť zvanú Steny, cez vrcholy Hromové (1636) a Chleb (1645) až do Snilovského sedla (1524). Táto etapa nie je veľmi časovo náročná a tak ak počasie dovolí môžme zvoliť skutočne pohodové tempo a kochať sa prekrásnymi výhľadmi na Vrátnu, či Turčiansku kotlinu. Zo Snilovského sedla na Chalúpku pod Chlebom (1415) je to už len polhodinka pochodu po zelenej značke vedúcej po nespevnenej ceste.
Ďalší deň túra pokračuje opäť po hrebeňovej červenej značke tesne popod vrchol Veľkého Kriváňu (1708,7), cez Malý Kriváň (1670,9) až na vrchol Suchý (1468). Táto hrebeňová partia opäť poskytuje úžasné rozhľady na peknú prírodu v okolí, samozrejme iba ak počasie nie je proti. Avšak v tejto časti hrebeňa treba byť v tomto období obzvlášť opatrný, lebo chodník miestami prekonáva prudké krátke stúpania či klesania alebo je vedený po úzkom hrebeni s hrozbou snehových prevejov. Ďalšie informácie o hrebeňovej partii nájdete v článku Malofatranská letná pohoda, treba si ale uvedomiť že cez Veľkú Noc sú tam namiesto lánov čučoriedok, len topiace sa snehové záveje.

Na čo sa pripraviť?

V zimnom či jarnom období je nutné zistiť aktuálnu lavínovú situáciu v Malej Fatre ako aj predpoveď počasia na najbližšie dni. Túra je pre priemerne skúseného a fyzicky zdatného turistu s primeraným vybavením na jar za dobrého počasia bez problémov zvládnuteľná, ale v prípade rýchlej zmeny počasia a/alebo nedostatočného vybavenia sa ľahko môže zmeniť v boj o holý život.
Ak sa rozhodnete robiť túto túru v jarnom (alebo zimnom) období ako my, tak je nutné prispôsobiť svoje vybavenie podmienkam na hrebeni. Na Veľkú Noc bude na hrebeni ešte určite sneh a tak dôležitou súčasťou výbavy sú palice (najlepšie teleskopické) a návleky na topánky. Samozrejmosťou by mala byť dostatočná zásoba teplého oblečenia. I keď sú všetky nocľahy plánované v chatách, teplý spacák a stan zlepšujú podmienky na núdzový bivak v prípade nečakanej mimoriadnej situácie. Mačky sú na zváženie, počas relatívne teplej jari, v čase topenia sa snehov, už potrebné nie sú, avšak počas mrazivých zimných dní určite nebudú na škodu.
I keď je celá hrebeňová časť značená tyčovým značením v zime si treba dávať obzvlášť veľký pozor na snehové preveje (najmä v časti medzi vrcholmi Poludňový Grúň – Hromové a potom aj medzi vrcholmi Malý Kriváň – Suchý). V období bez snehu sa táto túra stáva ľahšou, ale stále treba počítať s náhlou zmenou počasia, ktorá môže túru znepríjemniť.

Čo dodať na záver?

Už i tak pekné prostredie Malej Fatry skrášlené snehovou pokrývkou určite stojí za návštevu. Treba ale zvážiť všetky okolnosti, ktoré so sebou turistika v zimných podmienkach prináša a rozhodnúť sa či máme na ňu dostatok skúseností, kondície, vybavenia a i odvahy. Ak niečo z týchto veličín chýba je lepšie zvoliť letnú variantu a na snehovú verziu radšej chvíľu počkať.

Autor foto: Braňo Petríček