Na Žiarsku chatu a do Žiarskeho sedla

Žiarskou dolinou až k chate vedie asfaltka. Ak je sneh, fičíme hore z urbárskeho nestráženého parkoviska v ústí doliny na pásoch. Na jar (a tuším aj v zime) sa nám môže stať, že pôjdeme peši s lyžami na batohu. Je to trošku otrava, ale dá sa to vydržať. Vzdialenosť z parkoviska je cca 5,5 km a prevýšenie cca 380 m. Je možné ísť aj autom, ale o tom nechcem nič vedieť. Na chate majú dobré veci, ako je napríklad pivo. Takže je čas na chvíľu oddychu. Do Žiarskeho sedla ďalej stúpame už viac do kopca. Držíme sa stôp pomedzi kosodrevinu až pod Terasu. Tu sa stopy rozdeľujú – doľava je smer na Veľké Závraty, ale my pokračujeme doprava, na severovýchod, na Malé Závraty. Najskôr sa držíme dna doliny a neskôr traverzujeme jej ľavý svah v smere výstupu. Dosahujeme výrazné Žiarske sedlo. Dáme si čaj z termosky. Od chaty sme zatiaľ nastúpali cca 637 výškových metrov. Ak nám už stačí, tak aj zjazd zo Žiarskeho sedla k chate je krásnym zážitkom v širokých a nie veľmi strmých svahoch.

Plačlivô

Na vrchol Plačlivô (Plačlivý Roháč) môžeme vystúpať hrebeňom zo Žiarskeho sedla alebo strmšími južnými svahmi. V závislosti od tvrdosti snehu to niekedy ide na pásoch, inokedy treba aj stúpacie železá (mačky) a čakan. Zo sedla naberieme ďalších 208 výškových metrov. Pokocháme sa panorámami. Nakukneme do strmej severnej steny Roháčov, kde niektorí "sviniari" vraj lezú zimné cesty. Nás čaká zjazd južnými svahmi. Je to veľmi lavinózny terén, takže veľký pozor!!! Možností je viacero, svah je široký, ale prerušovaný skalami. Lyžujeme viac smerom pod Žiarske sedlo výrazným snehovým poľom. Sklon je okolo 30 až 40 stupňov a priestoru na manévre je v hornej časti menej a dole dosť. Fajnová lyžovačka.

Cez Smrek na Baranec

Zo Žiarskeho sedla vedie na Baranec dlhý a pomerne exponovaný hrebeň. Väčšinou pôjdeme s lyžami na batohu. Alpinistické intermezzo. Približne v polovici cesty je nevýrazný vrchol Smrek. Aj z tohto vrcholu a hrebeňa je veľa možností na zjazdy, ale o nich niekedy inokedy. Časť výstupu vedie traverzami, viac však balansujeme priamo po ostrom hrebeni. Určite treba mať k dispozícii stúpacie železá (mačky) a čakan a byť pripravený na dosť dlhý, namáhavý a vzdušný výstup. Zo Žiarskeho sedla na vrchol Baranca naberieme ďalších 267 výškových metrov, no je to celkom štreka.

Jarným žľabom z Baranca

Na našom výlete sme zaslúžene dosiahli najvyšší (2184 m n. m.) a možno aj najkrajší bod. Čaká nás nádherný zjazd. Lyžujeme priamo z vrcholu najskôr pozdĺž ramena Baranca smerom na západ až na miesto - chrbát, zvaný Lakeť. Tu pod sebou vidíme dlhý, úzky a pomerne plytký Jarný žľab. Terén môže byť na vrchu do tvrda vyfúkaný a ľadový, treba mať po ruke mačky alebo aspoň čakan. Žľab je vlastne len vhĺbenie v teréne, v dolnej časti ohraničené kosodrevinou. Začiatok tvorí akýsi lievik, ktorý sa nižšie zužuje na kuloár dlhý takmer 900 m. Aj keď sa zdá, že mulda je úzka, priestoru na oblúčiky je pomerne dosť. Horšie to je neskoro na jar. Lyžujeme až na dno doliny k potoku Smrečianka, kde dáme vydýchnuť stehnám a necháme si do sýtosti zapôsobiť šťavy šťastia. Prelezieme cez potok a zlyžujeme kúsok k Žiarskej chate. Je čas na ďalšie dobré veci.