Trasa

Starý Smokovec – Päť prameňov – rázcestie pod Slavkovským šítom – Slavkovská vyhliadka – Maximiliánka – Slavkovský nos – Slavkovský štít a späť

Je ráno 3.20 h. V Prievidzi na železničnej stanici čakáme na príchod ďalšej časti našej partie. Po jej príchode vyrážame, smer Vysoké Tatry. Nakoľko sme nemali diaľničnú známku, jazdili sme len po nespoplatnených cestách. Cesta nám trvala približne 3 hodiny.

Je 6.45 h a odchádzame z parkoviska pod smokoveckým kostolom hore k pozemnej lanovej dráhe na Hrebienok. Prechádzame okolo nej po kamenistej ceste smerom k Tatranskej magistrále. Asi 10 minút pred príchodom na rázcestie pod Slavkovským štítom stíhame východ slnka. Je krásne inverzné počasie, čo východ slnka skrášľuje. Stúpame stále hore. Po zhruba 3/4 hodine prichádzame na Tatranskú magistrálu. Občerstvíme sa a pokračujeme smerom k Slavkovskej vyhliadke, ku ktorej nás vedie upravený chodník v kosodrevine.

Slavkovská vyhliadka, tzv. "Maximiliánka", nám otvára nádherné výhľady do okolia. Najkrajším a najdominantnejším orientačným bodom je Lomnický štít s jeho "čapicou." Kdesi za Popradskou kotlinou sa v celej svojej kráse pýši hradba Nízkych Tatier. Pod nami sa prebúdza do nové dňa Hrebienok, kde v týchto dňoch stojí ľadový chrám. Dopriali sme si 20-minútový oddych, spravili fotografie a pokračujeme na hrebeň.

Vedie nás krásne vyšliapaný chodník, ktorý je miestami ľadový a miestami sa prepadávame vyše kolien. Sme v nadmorskej výške (alpínske pásmo), kde nie je ani kosodrevina, a preto máme voľný pohľad na krásy okolitých hôr. Vychádzame na hrebeň a otvárajú sa nám pohľady aj do zvyšku Vysokých Tatier smerom na sever.

Dlhý, predlhý hrebeň nás vedie bezpečne k Slavkovskému nosu. Hrebeň obchádzame severným svahom, ktorý je mierne zľadovatený. Kúsok od chodníka je Slavkovský nos. Ten si nechávame na zostup. Opúšťame sedlo pod Nosom, aby sme sa mohli po záverečnom výstupe kochať výhľadmi z vrcholu. Záverečný výstup po snehovom poli je len lahôdka. Stúpame...

Ubúdajú nám posledné metre prevýšenia a onedlho sa ocitáme na hrebeni, po ktorom je na vrchol vzdialený približne 200 metrov. Vidíme kríž... O 10.45 h stojíme pri vrcholovom krucifixe v nadmorskej výške 2452 m. Kocháme sa krásnymi výhľadmi. Našim očiam dominuje východná stena Gerlachovského štítu, ostrý vrchol Prostredného hrotu (Strednohrot) a "Dedo" (dobové meno Lomnického štítu) s čapicou. Kdesi v diali ponad "more oblakov" pretŕčajú vrcholy Čiernej hory, Braniska, Slovenského raja a Levočských vrchov. Pod nohami ležia "mraveniská" ľudských obydlí. Na druhom konci Podtatranskej kotliny kraľujú trávne svahy Kráľovej hole s jej železno-betónovým stožiarom. Niekde nad inverziou sú vrcholčeky Veľkej Fatry, ktoré z nebeskej výšky pripomínajú malé mraveniská.

Doteraz sme mali perfektne tiché počasie. Okolo obeda sa začína zdvíhať vietor. Samozrejme, nezabúdame na vrcholové fotografie, ale hneď na to odchádzame. O chvíľu počas zostupu na Slavkovský nos sa vietor búri, a preto návšteva vrcholčeka Slavkovského nosa netrvá dlho. Zrýchľujeme tempo zostupu, aby sme čím skôr odbočili z hrebeňa. V závetrí si znovu užívame krásneho slnečného a inverzného dňa. Čo nevidieť zbiehame na Slavkovskú vyhliadku. Odtiaľto zostup nebude problémom. Premotáme sa chodníkom v kosodrevine, neskôr prechádzame cez Tatranskú magistrálu a riedkym lesom schádzame k spodnej stanici pozemnej lanovky v Starom Smokovci.

V čase približne okolo 15.00 h odchádzame z parkoviska v Starom Smokovci na Štrbské Pleso, kde navštívime moju obľúbenú reštauráciu "U Lenky," kde si dávame perfektné menu. Babičkina cesnačka a kurací rezeň na hríbovej omáčke. Zo Štrbského Plesa odchádzame po prekrásnej školskej "expedícii" opäť domov.