Priateľ Tóno preto zvažoval, že by sme prechod mohli dať v jeden poprípade dva dni. Padlo rozhodnutie, že to bude pre nás peších turistov niečo menej tradičné, a tak pôjdeme na bicykloch. Bude to dosť podstatná zmena, hlavne pre mňa, ja toho mám v cykloturistike veľmi málo najazdené, ale čo, veď nejako sa začať musí a predsa zmena je život. Veď aj v tejto časti severného Maďarska je podhorských dedín dosť, a tak sa aj trasa musí podľa toho vybrať a prispôsobiť podmienkam.
Nižná Myšľa – Ždaňa – Trstené pri Hornáde – Felsőkéked – Kéked – Hollóháza – Fizér (Füzér) – Pusztafalu – Kojatice (Füzérkajata) – Filkeháza – Radvaň (Füzérradvány) – Vilyipuszta – Viľa-Vitanová (Vilyvitány) – Vyšný Redmec (Felsőregmec) – Michaľany
Nastal deň D, vopred máme všetko zistené: ako sa prepravíme vlakom do Nižnej Myšle, odkiaľ vyrazíme za novými cyklistickými dobrodružstvami. Ráno v nedeľu si musíme trocha privstať, aby sme mali dostatok času a možnosť prejsť celú časť v jeden deň, samozrejme, ak sa nevyskytnú nežiaduce situácie. Nakladáme bicykle do vlaku a už len prestup na železničnej stanici predmestie Košíc smerom späť na Čiernu nad Tisou a sme v Nižnej Myšli. Posledné kontroly a úpravy bicyklov a šliapeme do pedálov, aby sme sa čo najskôr dostali k slovensko–maďarskej hranici, kde začne oficiálna časť cyklotrasy podhoria.
Desať kilometrov z Nižnej Myšle cez Ždaňu do Trsteného pri Hornáde ubehne rýchlo. Premávka ešte nie je veľká, a tak sa ide v pohode po štátnej ceste. Tejto časti sa veľmi nevenujeme, lebo to máme prejdené v predchádzajúcej časti. Konečne sme na hranici, trocha oddychu, fotky pri hraničných tabuliach, výhľady na Košickú kotlinu, Košice a Volovské vrchy a začína náš prechod maďarskými dedinami. Vieme, že tu bude veľká rečová bariéra, ale nejako to zvládneme.
Hneď po niekoľkých desiatkach metrov odbočujeme z asfaltky vľavo, na dosť rozbitú príjazdovú cestu do dedinky Felsőkéked. Cestu lemujú moruše a čerešne a po niekoľkých minútach sme nad dedinkou. Je tu len niekoľko domčekov, ale upútal nás jeden v pôvodnej podobe z roku 1929. Opúšťame dedinku a mierne stúpame po modrej pluskovej značke ďalej smerom na Kéked.
Sme na vrchole mierneho stúpania a len sa spustiť do dediny a nájsť niečo zaujímavé, aby sme mohli niečo pekné nafotiť a porovnať to s našimi dedinami. Sme na križovatke - vpravo na Gönc (slov. Gynec) a vľavo na Hollóházu, ktorá bude ďalším cieľom. Ešte nás čaká trocha si prezrieť samotný Kekéd a spoznať jeho zaujímavosti. Len pár metrov od križovatky je kostol a informačná tabuľa s mapkou okolia. Za kostolom je nejaký chránený objekt, vyzerá na kaštieľ, ale je to uzamknuté. Pokračujeme ďalej a skutočne to vyzerá na kaštieľ, neskôr na internete sa dozvedám, že je to hrad Melczér gotického pôvodu, dnes v prestavbe na zámocký hotel. Prechádzame okolo obecného úradu, kde na druhej strane cesty je pamätník z I. svetovej vojny s nápismi v preklade „Za boha, domov, kráľa!“ je na ňom tiež slovenský znak s trojvrším a tiež maďarský erb.
Opúšťame Kéked a sme na asfaltke, ktorá začína mierne stúpať. To však ešte netušíme, čo nás v nasledujúcich minútach čaká. Objavuje sa značka 10 % stúpanie a teplota ovzdušia stúpa každou minútou. Šliapeme do pedálov, čo to dá. Okrem pár áut a jedného mladíka na galuskách nás nikto nepredbieha, zaujímavé. Nechávam za sebou priateľa a chcem stupák dať za každú cenu, ale len som chcel. Keď sa dostanem po 2 km k ďalšej značke s vyznačeným stúpaním, tak to chtiac-nechtiac vzdávam a pekne tlačím bicykel vedľa seba, až kým sa cesta nezmierni natoľko, aby som opäť mohol vysadnúť a pokračovať v sedle až na vrchol. Hore stretám jeden párik, ktorý oddychuje pri bicykloch. Sú z Košíc, ale vždy chodia v smere od Skároša, zo západnej strany to ešte neskúšali prechádzať. Odchádzajú, a tak im na rozlúčku nechávam cestou dole pozdraviť môjho priateľa, že ho čakám hore. Konečne je aj on na vrchole a trocha oddychujeme, ja dlhšie. Dole to pôjde jedna radosť, len tak sa nám bude z bŕzd dymiť. Zjazdom sa dostaneme na križovatku, kde sa pripája cesta od Skároša. Je tu celkom pekný výhľad do údolia smerom k Holloháze. Odtiaľ je to stále mierne klesajúc dlhým zjazdom až do dediny. Sme nad obcou a naberáme smer dole do centra.
Dedina vzdialená asi 4 km od hranice. Prvá zmienka je z roku 1270 a už vtedy patrila pod Fizérské panstvo (Füzér vára). Meno dostala po jednej figúrke z erbu radu pavlínskych mníchov a to po havranovi. V stredoveku sa volala Felsokomlós. V 17. storočí bola celkom opustená. Cisár Leopold I. daroval oblasť Karolyiovcom a následne bola osídlená slovenskými kolonistami. Známa je tiež tým, že od roku 1777 tu prevádzkovali skláreň, potom v 19. storočí prešli na výrobu riadu a od roku 1956 na výrobu porcelánu. V dedine je tiež múzeum porcelánu. Dostali sme sa k malému námestiu s pamätníkom a vyznačeným koncovým bodom modrej značky na Veľký Milič (Nagy-Milic) s obeliskom. Je tu niekoľko predajných stánkov, vraj by tu malá byť odpustková slávnosť. Hneď v blízkosti za potokom je moderný rímskokatolícky kostol a na druhej strane cesty je cintorín.
Odchádzame z námestíčka a míňame porcelánku, kde sú až 50 % zľavy. Po pravej strane sme sa dostali k novému cyklochodníku, hneď vedľa cesty, a tak ideme po ňom okolo potoka až na jeho koniec. Tu odbočujeme na cestu a po niekoľkých desiatkach metrov vchádzame do lesa pri smerovníku Tóróki érdészház (Turecká horáreň). Sme na červenej pešej značke, ktorá by nás mala zaviesť k ďalšiemu cieľu plánovanej trasy. Lesný chodník je miestami schodný len pešo, a tak časť musíme bicykle tlačiť. Dostali sme sa na vrchol kopca s lúkou a tu sa nám otvorila neskutočná panoráma s výhľadom ako z rozprávky. Na protiľahlom vrchu sa nám objavil zrekonštruovaný hrad Fizér (Füzér), akoby len dnes postavený. Nové strechy, maľba, niečo nádherné. Od poslednej návštevy hradu sa toho dosť zmenilo a to bolo pred pol rokom (rekonštrukcie hradu prebiehali od roku 1974). Panoráma pokrýva celý hrebeň okolo Veľkého Miliča, kadiaľ prechádza štátna hranica. Ani sa nám nechce odtiaľ odísť a zísť dole do Fizéra. Dalo by sa tu ležať a snívať veľmi dlho, čas je však neúprosný a Slovensko ďaleko.
Zjazd je za chvíľku za nami a sme pri potoku pri smerovníku Veľká lávka v dedine Fizér (Füzér). Už len pohľadať nejaké jej zaujímavosti. Na hradný kopec dnes nepôjdeme, aby sme v pohode došli až do Michalian, bolo by to veľké zdržanie. Musím však povedať, že návštevu hradu vrelo odporúčam. Pravdepodobnosť vzniku hradu je ešte pred rokom 1235. V dedine je hneď vidieť, tak ako všade, dominantný kostol a nad ním ešte dominantnejší hrad. Trocha sa obzeráme po obci. Pristavíme sa pri informačnom centre a hneď vedľa je umiestnená busta Petra Perényiho a lavica s menami vládcov, majiteľov hradu. Informácií na tabuliach je dosť, na niektorých aj s prekladom v slovenčine. Pre turistu zo Slovenska je to určite lákavejšie a zaujímavejšie. Veď časť podhoria bola počas kolonizácie osídlená Slovákmi.
Pokračujeme v ceste dedinou okolo obecného úradu popri cintoríne s veľmi zaujímavou zvonicou a potom cesta v sedle peknou cestou s nádherným výhľadom na Zempléni-hegység (Slanské vrchy) a zas ukrajujeme z naplánovaných kilometrov okolo družstva. Posledné spiatočné pohľady k hradu Fizér a odbočujeme k ďalšej dedine učupenej pod vrchom Zlodej (Tolvaj-hegy).
Dedina v blízkosti maďarsko–slovenskej hranice s peším priechodom Čatorňa. Prvá zmienka je z roku 1389 pod menom Puztawyfalu. Sme na jej začiatku pri cintoríne a pokračujeme okolo kostola na malé námestíčko pri obecnom úrade, pred ktorým je stará hasičská striekačka a tehlová dobová pec, aké sa v minulosti používali nielen na pečenie chleba. V blízkosti je ubytovňa, kde sa konajú lesné školy v prírode a je tu informačná tabuľa o náučnom chodníku Kormos – Bába (Začmudená Baba). Cestou je ešte malé múzeum. Musím povedať, že z Pustafalu vedú cyklotrasy do Slanskej Huty cez Čatorňu a Izru, do Breziny, ale aj na Byštu cez Kojatice (Füzérkajata). Z Pusztafalu po prebádaní smerujeme na Kojatice (Füzérkajata) po štrkovej ceste mierne stúpajúc s výhľadom k vrchom nad Novým Mestom pod Šiatrom (Sátoraljaújhely).
Vchádzame do dediny pri cintoríne až sa dostaneme ku smerovníku cyklotrás, ktoré by nás nasmerovali aj na Slovensko do Slanskej Huty, Byštu a Brezinu a samozrejme aj s niekoľkými cieľmi v Maďarsku. Zo zaujímavostí spomeniem kostol, obecný úrad a starý dom (Faluház) a sme na konci zástavby a poďme v smere do Radvane (Füzérradvány).
Veľmi zaujímavá dedina, kde sa nachádza pekný kaštieľ (Karolyi kastelyi) s nádherným parkom a jazierkom. Škoda len, že sme si to nemohli aj poprezerať, bicykle sme nechceli len tak zanechať na parkovisku, aj keď stráženom a do kaštieľa nám chýbali forinty. No máme to blízko z domu, tak návštevu môžeme zopakovať. Ináč, pre (cyklo)turistu by to bolo veľmi zaujímavé navštíviť, preto pri plánovaní návštevy treba počítať s výmenou peňazí. Okrem areálu kaštieľa je tu pekný reformovaný kostol, v blízkosti ktorého je pamätník padlým v I. a II. svetovej vojne. Cestou ku kaštieľu je zaujímavá budova v novodobom štýle s vežičkami.
V borovicovej aleji rozmýšľame a hľadáme ďalšie smerovanie cesty, ale akosi nám nepasuje a navigácia nám veľa možností nedáva. Na ďalšie miesto odchádzame po asfaltke (turistická značka) a mala by nás doviesť na hlavnú cestu a pri nej na cyklotrasu Blatný/Šarišský Potok (Sárospatak) – Košice. Zjazd bol rýchly a ušetrili sme aj trocha síl, do cieľa v Michaľanoch je to ešte kus cesty. Po cyklochodníku je to paráda, a tak o chvíľu odbočujeme z neho smerom na Vilyipusztu.
Je tu len pár domov a píla. Opäť zlyháva komunikácia s miestnymi obyvateľmi v smerovaní na Viľa-Vitanovú (Vilyvitány). Dostaneme sa na lúku a potom až k plotu a bráne. Sme v koncoch, lebo ide o oplotenie Karolyiho kaštieľa. Tak sa vraciame na hlavnú cestu a pokračujeme cyklochodníkom k vyhliadkovej veži pre pozorovanie vtáctva. Na križovatke je odbočka z hlavnej cesty, ktorá kopíruje cyklotrasu smerom do Viľa-Vitanovej (Vilyvitány). Po asi 3 km vchádzame do obce a zo zaujímavých miest je tu obecný vodovod, kostol a pamätník.
Opäť sa snažíme zistiť, ako sa najľahšie dostaneme do poslednej dediny Vyšný Redmec (Felsőregmec). Prvá cesta okolo družstva je dosť riskantná, lebo sú na nej dosť veľké a ostré kamene. Tak ideme inou, ktorá je pre nás prijateľnejšia a smeruje okolo viníc a sadov cez polia. Cestou za zmienku stojí vyhliadková veža pod lesom. Výhľady sú dokonca aj na Slovensko: Zemplínske vrchy, dediny Luhyňu a Čerhov, dokonca matne rozhľadňu v Malej Tŕni.
Čaká nás zjazd poliami a lúkou do Vyšného Redmeca (Felsőregmec), ktorý je na dohľad. Za celý deň toho máme skutočne dosť, a tak hore ku kostolu nezachádzame a ideme cyklotrasou okolo námestíčka, cintorína k štátnej hranici. Posledné kilometre miernym zjazdom a víta nás slovenská zástava na bývalej colnici, dnes obývanej Rómami. Hneď vedľa je postavená nová budova, ktorá mala slúžiť ako infocentrum a odpočívadlo pre turistov, ale asi to bolo len zbožné želanie. Možno časom schátra a veď čo, peniaze sa preinvestovali. Veď prečo by to malo poslúžiť pocestným...
Ďalšia zaujímavá vec na cezhraničnej cyklotrase je, že Slovákom nezostali euríčka, a tak na posledných 100 metrov od hranice už nedokázali ani dotiahnuť asfalt. Cenu, ktorá je uvedená na tabuli, nebudem ani spomínať, asi to bolo málo, alebo... Posledné metre okolo ihriska a vidíme tabuľu Michaľany. Konečne sme doma, už len vagónovať bicykle a odfujazdiť vláčikom.
Sme nadmieru spokojní. Nebolo to celkom ľahké, ale o to zaujímavejšie. Prešli sme dosť slušný úsek cez Maďarsko, spoznali jeho obyvateľov, históriu, ale aj súčasnosť. Očaril nás hlavne hrad Fizér (Füzér), akoby postavený len teraz. Otázka, prečo sa niekde niečo dá a inde nie? Veď práve takéto veci - história, lákajú návštevníkov na miesta, ktoré chcú poznať. Susedia nás v tomto dosť prekvapili. Dúfam, že aj na slovenskej strane ešte nájdeme miesta, ktoré sa vyrovnajú naším južným susedom. To však ukáže až ďalšie pokračovanie putovania podhorím Slanských vrchov.
Pohoria | Košická kotlina, Maďarsko: Slanské vrchy (Szalánci-hegység / Zempléni-hegység), Východoslovenská nížina - Východoslovenská pahorkatina |
Počet dní | 1 |
Trasa |
https://mapy.dennikn.sk/?trasa=Qbge0 |
Nadmorská výška | max: 475 m n. m. |
min: 135 m n. m. | |
Prevýšenia | stúpanie: 1181 m |
klesanie: 1266 m | |
Vzdialenosť | 67 km |
Náročnosť | 3 |
Ročné obdobie | leto |
Dátum túry | 19.06.2016 |
Štart trasy | 21.3686,48.6267 |
Koniec trasy | 21.62591,48.52166 |
Doprava | Košice (vlak, bus) - Nižná Myšľa (vlak, bus); trekingový bicykel; Michaľany (vlak, bus) - Trebišov (vlak, bus) |
© HIKING.SK, Všetky práva vyhradené.
Všetky informácie, texty a elektronické obrázky, ktoré obsahuje táto stránka, sú duševným vlastníctvom HIKING.SK a jeho autorov.
Nesmú byť reprodukované alebo použité iným spôsobom ako pre vlastnú (súkromnú) potrebu bez písomného súhlasu HIKING.SK.