Trasa

Tatranská Polianka – Velický most – Pod Suchým vrchom – Batizovské pleso – Pod Suchým vrchom – Sliezsky dom – Velická poľana – Nad Zrubami – Nový Smokovec

Vyrážam na moje pomery skorou rannou električkou, lebo poobede má byť dosť veterno a oblačno. Preto som si ani nenaplánovala väčší okruh, aj keď pohľad na modrú oblohu a čisté štíty ma predsa len pokúšajú potiahnuť to cez Batizovské pleso až do sedla Ostrvy a na Popradské pleso. No veď uvidím.

Prvý úsek po zelenej značke z Tatranskej Polianky idem pekne svižne, lebo sa nechcem nechať predbehnúť partiou idúcou kúsok za mnou, nechcem ísť ani za nimi a ani postávať, kým sa vzdialia, čo mi po Velický most ušetrí asi polovicu oficiálneho času. Odtiaľto po žltej idem už sama. S nevôľou sledujem oblaky, ktoré si sadajú na vrcholky kopcov. Táto časť túry vedie asfaltkou, takže musím dávať pozor aj na autá. Našťastie po čase sa žltá odpája do pekného lesa. Po tomto chodníku som ešte nešla, tak si užívam nové výhľady. Z lesíka vychádzam pomerne rýchlo do kosodreviny a vidím pred sebou dlhý úsek trasy. Nuda to ale nie je, už len kvôli rýchlo letiacim oblakom, ktoré striedavo púšťajú slnko sem a tam. Dnes má službu dobrý osvetľovač. Hraním sa s fotkami sa moje tempo dosť pribrzdilo, ale modrú oblohu na plese aj tak nemám šancu stihnúť. Musím dodať, že ani vstať skôr by nepomohlo, lebo ráno bola kompletne hmla.

Onedlho som na Tatranskej magistrále a začína byť viac ľudí, aj viac vetra. Musím vytiahnuť bundu. Naopak slnka je menej a menej, nad Batizovským plesom je už úplne zatiahnuté, vrchol Končistej sa stráca v oblakoch. Vietor je pomerne silný a ťažko sa hľadá závetrie. Fúka všade, tak na seba natiahnem všetky vrstvy a prestávam si to všímať. Sadám si na miesto s dobrým výhľadom a idem sa najesť. Možno sa slnko zatiaľ nejako prederie a zasvieti mi na scenériu titulnej fotky. Mám čas, ďalej už nepôjdem, nemám chuť ísť vo vetre a oblakoch po otvorenej magistrále.

Najem sa a mrznem s foťákom v ruke. Občas sa ukáže ojedinelý lúč, ale než niečo odfotím, už je zase tmavo. Dve líšky, ktoré sa tu potulujú, sa mi tiež nedarí odfotiť v nejakom zaujímavom postoji. Po hodine ľutujem, že nemám rukavice a zavelím si na odchod. Vtedy sa konečne urobí v mrakoch diera a slnko zasvieti aj na väčšiu plochu než na meter štvorcový. Spokojne využijem asi minútku pekného divadla a poberám sa naspäť. Cestou sú pekné výhľady do podhoria aj na magistrálu a okolité štíty.

Od rázcestia pod Suchým vrchom pokračujem červenou magistrálou smerom na Sliezsky dom. Je tu rušno, pokračujem na Velickú poľanu a potom po žltej. Po oboch stranách chodníka je dosť drasticky prerezaná kosodrevina, nie veľmi esteticky, ale asi chcú, aby to vydržalo nejaký čas. Prejdem cez pasáž suchých stromov so zeleným podrastom k rázcestiu Nad Zrubami. Pokračujem po žltej napoly starým lesom a napoly mladinou. Táto žltá je príjemná aj svojím sklonom, ak nechcete ísť príliš strmo, a stále je tu les a nie rúbanisko. Z tohto rázcestia určite neodporúčam modrú do Tatranských Zrubov, tam je to presne naopak. V spodnej časti prechádzam aj cez niekoľko potokov a onedlho som v Novom Smokovci. Je to príjemný poldenný okruh.