Začiatok náučného chodníka sa nachádza neďaleko smerovníka na červenej značke s konšpiračným názvom Hlohovec, Soroš (pozn. red.: z maďarského "szoros" - priesmyk). Auto nechávame kúsok povyše na kraji cesty oproti domčekom záhradkárskej osady a trochu sa vraciame. Pozor, je tu hustá premávka.

Hneď pri ceste je prvá tabuľa náučného chodníka, na kilometrovom chodníku sú štyri zastavenia. Dozvedáme sa, že prírodná rezervácia Sedliská je jediné chránené územie v južnej časti Považského Inovca. Ide o jedinečný suchý a teplý biotop viacerých vzácnych rastlín a živočíchov, o ktorých si povieme viac neskôr a niektoré aj uvidíme. Platí tu 4. stupeň ochrany. Územie je začlenené do sústavy chránených území Európy NATURA 2000.

Na okraj lúky vybehneme po asi troch minútach v hustejšom mladom lese. Ani sa nestíhame zadýchať a sme z neho vonku. Chodník lemujú slniečka hlaváčikov jarných. Trasa náučného chodníka je naznačená drevenými kolíkmi. Pod sebou máme domčeky záhradkárskej osady, za nimi samotné mesto Hlohovec. V diaľke vidím Hlohovecký zámok, nad ním je obľúbená vyhliadka Šianec, tadiaľ sa budeme vracať.

Len čo sa sklon chodníka narovná, prichádzame k ďalšej tabuli. Hovorí o geologickej stavbe územia aj o tom, ako doň v minulosti zasiahol človek. Hlavnou horninou sú tu vápence a dolomity, v našom bezprostrednom okolí vidíme vápencové zlepence. Rozpúšťaním vápencov a dolomitov v dažďovej vode vznikajú krasové útvary. Vo vrcholovej časti rezervácie sa nachádzajú drobné povrchové krasové útvary a nerovnosti. V blízkom kameňolome severozápadným smerom boli objavené menšie podzemné priestory s kvapľovou výzdobou. Početné jamy tu hore sú pozostatkom po primitívnej ťažbe kameňa, zdokladovanej už od mladšej doby bronzovej.

Chodník nás vedie ďalej dozadu, obzerám sa po poniklecoch. Sú pomerne nenápadné, pretože sú už z veľkej časti odkvitnuté. Vidieť však, že ich tu je naozaj množstvo. Dávam si do kalendára poznámku, že budúci rok treba prísť skôr. Zato hlaváčikmi v najlepšej forme je to tu posiate. Pri najväčšom hlaváčiku si deti posadajú ako mierka a fotím ich s ním. Ďalšia tabuľa hovorí práve o kvetoch. Pri každej zastávke strávime dosť času, lebo som deťom neobozretne sľúbila, že pri náučnej tabuli sa môže jesť a ony teraz lanária domáce sušienky, kukuričný chlebík či vodu pri každej jednej.

A čo tu rastie? Najmä rastliny, ktoré majú rady sucho a teplo. Dva druhy poniklecov, sú aj na fotkách, ten nižší je poniklec veľkokvetý, vyšší poniklec lúčny český. Ďalej orchidey - vstavač purpurový a vstavač trojzubý, potom spomínaný hlaváčik jarný, mal by tu byť aj kosatec nízky, ale ten sme nevideli. Naň sme mali šťastie nedávno na južných svahoch Devínskej Kobyly neďaleko Sandbergu. V rezervácii a v blízkom okolí bolo celkovo zistených 362 druhov rastlín, z toho 18 chránených.

Na území rezervácie v minulosti rástol teplomilný dubový les, ktorý bol v 14. – 15. storočí vyklčovaný. Územie následne slúžilo ako pasienok a začali tu rásť súčasné druhy rastlín. Keďže sa prestalo pásť, územie je ohrozené zarastaním, to by sa však malo tento rok zmeniť. Súčasný charakter územia by sa mal udržiavať čiastočným výrubom drevín (to už prebieha) a pastvou.

Postupne sa po náučnom okruhu vraciame späť. Ešte nás čaká tabuľa o zvieratách. V rezervácii a jej okolí bolo zistených až vyše 1400 druhov živočíchov. Najväčší záujem majú deti o májku obyčajnú, ktorú o chvíľku uvidíme naživo. Na Devínskej Kobyle sme zase videli hádam desať májok fialových. Deti vedia, že je jedovatá a najprv sa jej báli, ale už pochopili, že keď ju budú pokojne pozorovať, nič im od nej nehrozí.

Hneď druhé hmyzie monštrum z tabule, pred ktorým majú rešpekt, je modlivka zelená. Kubko má v živej pamäti, ako mu modlivka na Muránskej planine pristála vo vlasoch. No a jašterica či užovka sú tiež v kurze, túto jar sme videli niekoľko jašteríc a jedného slepúcha. O motýle je záujem menší, podľa tabule tu žije veľmi pekný vidlochvost ovocný či modráčik ďatelinový. Všetky tieto živočíchy rovnako obľubujú sucho a teplo.

Koniec vychádzky prišiel akosi prirýchlo, sme opäť na okraji lúky a už nás čaká len zbehnúť k autu. Návštevu lokality rozhodne odporúčam, je to krásne miesto a to, čo je na náučných tabuliach, sa dá vidieť aj v teréne. Pre deti je to dobrá prírodoveda. Napokon, aj pre dospelých.