Informácie od známeho, ako aj z internetu bohate stačili na to, aby sme sa na toto miesto vydali aj bez mapy. V slnečné doobedie preto vyrážame do Hronskej Breznice. Pri miestnom obchode objavujeme prvú tabuľu náučného chodníka, ktorý vybudovali nadšenci z miestneho občianskeho združenia Demian. Pre istotu si fotím mapku. Vzhľadom na minimalizáciu sociálneho kontaktu sa rozhodujeme potiahnuť autom ešte kúsok vyššie, k miestnemu cintorínu nad dedinou. Zaparkujeme na malom parkovisku a vyrážame.

Náučný chodník Spoznaj a chráň v Štiavnických vrchoch

Hronská Breznica – sedlo Demiana – Demian, vyhliadka a späť

Chodník je nenáročný a mierny. Ideme povedľa elektrického vedenia a o chvíľku prídeme k tabuli č. 2. Na blízkej lúčke si dávame prvú prestávku. Pokračujeme ďalej až vyjdeme na nádhernú lúku s krásnymi výhľadmi. Damiánko s Maťom objavujú blízky posed, ja sa kochám pohľadom na Štiavnické vrchy, NPR Boky, či Pustý hrad. Pohýname sa ďalej.

Pred nami sa črtá zalesnený kopec s pár obnaženými miestami. Tušíme, že je to cieľ našej cesty. Tabuľa č. 3 sa nachádza na konci lúky, odkiaľ pokračujeme lesnou cestou až sa napojíme na zelenú turistickú značku, ktorá vedie tiež z dediny. Odteraz sledujeme dve značky a vďaka výbornému značeniu (na niektorých miestach sú na dreveným paliciach, či stromoch aj nápisy s názvom „Náučný chodník“) nemáme problém a lesom pozvoľna stúpame až prídeme k tabuli č. 4. Tu je malá studnička a niekoľko lavičiek a stoličiek. Studnička má malý prietok, ale vzhľadom na veľké sucho, to poteší. Zrazu začujem čudný zvuk... Veľké praskanie konárov. Srdce mi bije ako splašené, Damiánko to nevníma a Maťo si sedí s kľudom Angličana. Začnem kričať, na čo mi Maťo povie, že to iba padol konár zo stromu.

Pokračujeme hore lesom, chodník je strmší, ale dá sa zvládnuť. Popri chodníku sa začnú zjavovať rôzne balvany a kamene. Prídeme k ihličnatému lesu, ktorého stredom vedie chodník. Cítime sa ako v tuneli, alebo zázračnej stromovej aleji. O chvíľku sme pri strome s tabuľkou Demian. Tu sa chodník delí, zelená značka ide doľava a pokračuje až do Šášovského Podhradia. My odbočujeme doprava. Ideme stále lesom, až prídeme k zaujímavému stromu. Zvnútra od koreňov je už celý dutý a deravý, ale napriek tomu stále žije. Fotka a ide sa ďalej.

Skalných útvarov pribúda a o chvíľku sme na výslní vrcholovej skalnej vyhliadky. Bralnatý vrch je tvorený andezitovými aglomerátmi. Je tu posledná piata tabuľa náučného chodníka, vrcholová kniha a tabuľa s nákresom a popisom výhľadu. A je naozaj nádherný – Kremnické vrchy, malebné dedinky učupené v kopcoch oproti, rieka Hron, Vtáčnik, či v diaľke sa týčiace stále zasnežené Nízke Tatry. Ešte malý prieskum miniatúrneho skalného okna a niekoľkých brál na hrebeni a ideme dole.

Zostup je rýchly, Damiánko sa hrá na lietadlo a priam letí, miestami sa šmykne a padá na zadok. Našťastie nie bolestivo, berie to s humorom a pripomína mu to šmýkanie na šmýkačke. O chvíľu sme pri mieste, kde sa trasa náučného chodníka napájala na zelenú značku. Dolu pokračujeme po zelenej turistickej značke, ktorá nás strmo vedie na okraj dediny. Odbočujeme doprava a sme na asfaltke vedúcej hore k cintorínu a k nášmu autu.

Zhodnotenie

Máme za sebou krásny výlet výborne značeným chodníkom popri zaujímavých miestach, s nádhernými výhľadmi a dĺžkou aj prevýšením, ktoré zvládnu aj malí turisti. Keďže nerada chodím späť rovnakou trasou, oceňujem možnosť urobiť si okruh. Výstup odporúčam po trase náučného chodníka, je to miernejšie.