Trochu z histórie

Pajtu postavili v roku 1947 Malatinčania ako prístrešok pre ovce a pastierov v nepriaznivom počasí. Keď nečakane napadol na jar alebo v jeseni sneh, bačovia zahnali ovce do koliby. Ak nepriaznivé počasie trvalo dlhšie, tak gazdovia z dediny vozili ovciam seno na saniach do pajty. V Malatinej a jej okolí sa natáčalo viacero filmov. V Perinbabe a Sokoliarovi Tomášovi si „zahrala“ aj pajta a samozrejme, prekrásne chočské scenérie okolo nej. Pajta však už dosť chátrala, a tak ju filmári trochu opravili, ale vždy len pre potreby filmu. Pred pár rokmi však hrozilo, že sa stavba zrúti. Zasiahli opäť Malatinčania, ktorí ju v rámci poľsko–slovenského projektu Trasa valaskej kultúry zachránili. V roku 2017 starú pajtu rozobrali a postavili úplne novú, no presne takú aká bola pôvodná.

Objekt

Pajta je masívna a rozľahlá zrubová stavba s rozmermi 11 x 17 metrov. Zastrešená je sedlovou strechou s vysokou podlomenicou. Šindle na streche sú kvalitné, takže do pajty určite neprší. Problémom môžu byť vchody a steny. Vchody sú prekryté strieškou, ale bez dverí a steny sú síce z masívnych trámov, ale špáry medzi nimi nie sú utesnené, takže vietor si tu môže slobodne poletovať. Je tu široká pričňa, na ktorej sa môže vyspať niekoľko ľudí. Pred kolibou je pekná informačná tabuľa. Veľmi sa mi páčili fotografie z histórie pajty, ktoré sú vo vchodoch.

Voda

Pod pajtou vo svahu som si všimla pramenisko ľavostranného prítoku potoka Sestrč, ale v akom je stave, neviem.