Lovecká chata nie je verejnosti prístupná, ale jej zastrešená terasa poskytne útočisko pred búrkou alebo inou náhlou zmenou počasia. V núdzovom prípade sa dá na terase stráviť noc. Treba mať ale na pamäti, že stavba nie je určená k prespávaniu a využiť je ju možné naozaj len v prípade núdze.

Poloha a prístup

Lokalita sa nachádza v Národnom parku Slovenský kras, vo východnej časti Jasovskej planiny, v katastrálnom území obce Debraď. Areál kostola, vyvieračky a chaty predstavuje dôležitú križovatku turistických trás. Križujú sa tu značky vedúce z Jasova, Moldavy nad Bodvou, Drienovca a zo sedla Železná brána. Z obce Debraď sem vedie neznačená cesta.

Objekt

Objekt chaty pozostáva z dvoch častí. Prvá časť – vlastná chata, je kamenná stavba, uzamknutá a verejnosti neprístupná. Druhá časť – zastrešená terasa, je voľne prístupná a dá sa využiť nielen ako núdzový úkryt pred búrkou či dažďom, ale aj ako miesto vhodné k prenocovaniu. Terasa má šírku približne 1,5 metra a dĺžku asi 5 metrov. Zastrešená je pultovou strechou. Podlahu tvorí betónová platňa. Od severu je chránená vlastnou stavbou chaty, z ostatných strán je voľne otvorená do okolia. Preto prekrytie náveternej strany celtou alebo PVC fóliou zvýši komfort nocľahu. Na podlahe sa pohodlne vyspí skupina piatich - šiestich turistov. Použitie spacieho vaku a karimatky je samozrejmosťou. Pri chate sa nachádza zastrešený prístrešok obdĺžnikového pôdorysu s rozmermi približne 2,5 x 4 metre. Steny sú otvorené do okolitého terénu, podlahu tvorí udupaná hlina posiata drobným štrkom. Hneď vedľa je ohnisko so sedením, v lese nájdete latrínu.

Voda a okolie

Spoľahlivý vodný zdroj, Ladislavova vyvieračka (prameň sv. Ladislava), sa nachádza asi 20 metrov od chaty. Ide o veľmi výdatný, ani v najväčších suchách nevysychajúci prameň. Viaže sa k nemu legenda o uhorskom kráľovi Ladislavovi, ktorý po boji vymodlil vytrysknutie prameňa, aby svoje unavené vojsko zachránil pred záhubou od smädu.

Vedľa prameňa stála už v 13. storočí malá sakrálna stavba, ktorú v 15. stor. prebudovali premonštráti z Jasova na kostol s patroníciom sv. Ladislava. Kostol v roku 1570 zničili Turci, ktorí rabovali územia Spišskej, Abovskej a Turnianskej župy.

Začiatkom 21. stor. boli ruiny zaujímavo opravené. Na stredovekých základoch vyrástla drevená konštrukcia v tvare niekdajšieho chrámu, do ktorých bol zakomponovaný strom, ktorý rastie medzi základmi. Drevená konštrukcia postupne obrastá popínavými rastlinami, a tak vznikol jeho nový názov - Rastlinný kostol. Z lúky pri ruine je pekný pohľad na Volovské vrchy s Kojšovskou hoľou, Košickú kotlinu a hrebene Slanských vrchov.