Trasa

Sedlický kameňolom – údolie Sopotnice – Horný (Pustý / Prokopov) mlyn – Gerlachov – Hornádske lúky – Mlynná hora – Malolodinské lúky – Bučina – Hornádske lúky – Na Mirky (Na lúky) – Ostrý hrb – Terifajov dol – Suchý vrch – Bystrá, priehyba – Jedlina – Za odlomenou skalou – Zimný žliabok – Horný (Pustý / Prokopov) mlyn – údolie Sopotnice – sedlický kameňolom

Auto parkujeme pri sedlickom kameňolome neďaleko riečky Sopotnice. Začíname nenáročnou spevnenou cestou. Za ten čas máme priestor na rozprúdenie krvi v nohách, aby sa nám neskôr lepšie kráčalo do kopca. Po asi kilometri prichádzame k smerovníku neďaleko Horného (Pustého / Prokopovho) mlyna, odkiaľ sa púšťame po modrej značke pozvoľným stúpaním. Les je ešte stále sivý, nevidno ani otvorené puky a všade nás obklopuje blato na zničenej ceste od traktorov, ktoré zvážajú drevo z hôr. Našťastie je krásna modrá obloha a nám sa šliape o čosi ľahšie.

Po asi 20 minútach mierneho stúpania vystupujeme z lesa a ocitáme sa na rozsiahlych lúkach, ktoré sa nám rozprestrú ako na dlani. Vyberáme sa na východ po žltej turistickej značke cez Mlynnú horu. Kráča sa nám skvelo, pretože po zvlnených lúkach človek ani nepociťuje prílišnú námahu. Po dlhej zime je zrazu všetko zaujímavé a my cvakáme ako o dušu. Dúfali sme, že natrafíme aj na šafrany v obrovských húfoch, no zrejme na ne je ešte skoro. Našli sme pár kvietkov, ktoré vykukli zo zeme skôr než ostatné. Stano nečakal ani minútu a hneď vyberal foťák, aby urobil pár záberov.

Prechádzame na zelenú miestnu turistickú značku, po ktorej kráčame len pár stovák metrov, neskôr sa odpojíme mimo chodník, a tak sa dostávame na zaujímavé skalné bralá, ktoré boli ukryté nad Malolodinskými lúkami. Zrejme tam ani veľa ľudí nechodí, pretože k nim nejde turistický chodník, tak sme si miesto ešte viac vychutnali.

Vraciame sa naspäť po zelenej značke na rázcestie Hornádske lúky, kde si dáme krátku prestávku a dáme si niečo pod zub. Čaká nás ešte veľa kilometrov, a tak neleníme a pokračujeme ďalej. Žltou značkou prechádzame z juhu popod Ostrý hrb a príjemným stúpaním pokračujeme až na rázcestie s modrou turistickou značkou.

Rozhodneme sa, že si náš výlet spestríme, a tak schádzame neznačenými chodníkmi do Michalkovej doliny (Terifajov dol). Odtiaľ nás čaká poriadne stúpanie pod Suchý vrch - niekoľko desiatok výškových metrov. Po asi pol hodinke konečne prichádzame na modrú značku, odkiaľ stúpanie nie je také prudké ako doteraz. Kráčame popod Suchý vrch až k smerovníku Bystrá, priehyba, kde si dávame kratšiu prestávku. Obloha sa nám akosi zatiahla a začal pofukovať chladnejší vietor. Dlho sme preto neobsedeli a kráčali sme ďalej.

Žltou turistickou značkou sa vraciame späť cez Jedlinu k Hornádskym lúkam. Čaká nás len klesanie, a tak je návrat späť doslova oddychový. Vraciame sa späť k Ostrému hrbu, odkiaľ sa odpojíme zo značky na neznačený chodník, ktorý vedie dolinkou Zimný žliabok. Cesta je miestami dosť rozrytá od traktorov, takže máme blato až za ušami. Jazyky nám melú neustále a cesta naspäť k Hornému (Pustému / Prokopovmu) mlynu nám zbehne ani nevieme ako a k autu sa dostaneme raz-dva.

Zhodnotenie

Konečne sme po dlhej zime vyrazili niekam na dlhšiu túru a nesmierne sa mi to páčilo. Hornádske a Malolodinské lúky majú pre mňa veľké čaro a stále sa na ne rada vraciam. Myslím si, že takýto okruh nie je náročný a je úplne ideálny pre turistov, ktorí majú radi rekreačnú turistiku.