1. Sigord

Konečne sme sa vybrali. Bicykle sú pripravené, Ondrej spokojne vyčkáva, kým nasadneme a ide sa. V Prešove dosť fúkalo. Aj tak som si hovorila, že to až tak neprekáža. Ondrej v cyklovozíku je zakrytovaný a my to zvládneme bezproblémovo. No keď sme vyšliapali kopec a boli sme za Prešovom, tak fúkalo podstatne viac. Ešte sme neminuli ani Dulovu Ves a fúkalo tak silno, že som to vzdala a otáčali sme sa domov. Ponaučenie z toho vyplýva, keď fúka v meste, tak na cyklisťáku smer Sigord bude fúkať ešte viac.

Po čase sme sa znova vybrali na Sigord, pekné neveterné počasie, všetko ako namaľované. Rodinná pohoda. Až sme prišli pred spomínanú Dulovu Ves a kričím na Paľa: „Mám defekt!“ Paľo sa o všetko postaral, zalepil dušu a išli sme ďalej. Po minúte duša úplne sfúkla, takže zalepenie nepomohlo a náhradnú dušu sme nemali. Späť do mesta som bicykel odtlačila. Ponaučenie: Vždy so sebou nosiť aj náhradnú dušu na výmenu. Ale nevzdali sme to.

Vybrali sme sa tam znova. Do tretice všetko dobré. Prvá zastávka pri Solivare. Zaujímavá história, technické budovy, blízko je detské ihrisko. Cyklistický chodník sa pomaly kľukatí, mierne stúpa, takže pokiaľ človek vyšliape kopec na konci Prešova, tak je to už úplná pohoda. V bufete sme si dali nealko a trochu oddýchli. Potom sme zišli k vode. Okolo vodnej plochy sú postavené rôzne lavičky a miesta na opekanie. Je tam tiež možnosť člnkovania, avšak to sme s naším čiperným synom neriskovali.

2. Veľký Šariš

Pri spoznávaní okolia Prešova nás cyklistický chodník zaviedol do Veľkého Šariša. Cyklistický chodník z Prešova do Veľkého Šariša je rovný, vhodný aj pre nenáročných cyklistov. Minulý rok bol cyklisťák chvíľu uzavretý kvôli zosuvom pôdy. Teraz už tam nie sú zátarasy, avšak či je to odborne vyriešené, to už neviem. Príjemnú kulisu zurčiacej Torysy však vystrieda po chvíli pohľad na prebiehajúcu výstavbu obchvatu. Všetky strasti cyklisťáku sme prešli a boli sme v mestečku, kde sa už človek riadi intuíciou a dúfa, že zabočil do správnej uličky.

Nešli sme hore na Šarišský hrad, ale pokračovali sme ďalej k rybníkom Martale. Pokiaľ by sme sa vybrali na celodenný výlet, tak by sme vybehli aj na hrad. Avšak my sme išli z Prešova popoludní, tak sme si chceli urobiť pokojný výlet bez náročných výstupov. Rybníky na konci mestečka sú pohostinným priestorom pre rodiny s deťmi, jednotlivcov a rybárov. Pokiaľ nemáte akčné dieťa, ktoré treba stále chytať pred skokom do vody, tak je to krásne oddychové miesto.

3. Sabinov - rozhľadňa Švabľovka

Tentokrát sme sa vybrali vlakom do Sabinova. Vystúpili sme z vlaku, prešli koľajnice a dostali sme sa na značku turistického chodníka, ktorý vedie na rozhľadňu Švabľovku, ktorá sa týči nad mestom. Ondrej bol tentokrát v nosiči, prešli sme okolo železničnej trate, rieky, až sme sa dostali na lesný chodník, pekne upravený a široký, že by sme to zvládli aj s kočíkom. Vyliezli sme hore na lúku, a tam už Ondrej bežal, ako mu nohy stačili, síce nie vždy ideálnym smerom, ale zato oduševnene. Výhľad z rozhľadne je skvelý. Sabinov sa rozprestiera ako na dlani, hneď za ním je Čergov, vedľa osamelý kopec so Šarišským hradom a za ním Slanské vrchy. Deti sa na lúke vyšantili a my sme nazbierali šípky.

4. Prešovská kalvária

Na pláne bol peší výlet na Zbojnícky hrad, avšak človek plánuje a dieťa mení. Tak sme sa neskoro popoludní vybrali na bicykloch s Ondrejom v cyklovozíku na kalváriu. Všetko je hneď po ruke, nejdeme ani mimo mesta, avšak stúpanie na bicykli ku Kostolu svätého Kríža mi dalo zabrať, a to som neťahala cyklovozík. To zdatne zvládol manžel.

Pri kostole sme si chceli oddýchnuť, ale tam prebiehala omša. Preto sme išli ďalej Slávičou ulicou na najbližší kopec Halperová. Vedie tam dosť rozbitá cesta, takže aj bez vozíka som musela tlačiť bicykel. Hore je parádny výhľad a perfektné miesto na púšťanie šarkana. Dole sme išli poľnou cestou, ktorá je dosť hrboľatá, preto treba dať pozor, pokiaľ máte cyklovozík. Ak by ste mali dieťa na bicykli v cyklosedačke, tak túto trasu veľmi neodporúčam.

5. Zbojnícky hrad – Ruská Nová Ves

Výlet na Zbojnícky hrad som mala v pláne už dlho, ale vždy sa to nejako prekazilo. Konečne na to dozrel čas a vybrali sme sa do Ruskej Novej Vsi. Autobus nás vyviezol až pod les, kde je parkovisko vedľa športového areálu. Išli sme bez nosiča, ale vzali sme si športový kočík a vybrali sme sa po Náučnom chodníku Zbojnícky hrad.

Prechádzame popri vodojeme, hneď na to stojíme voči stĺpom vysokého napätia. Táto časť veľmi špatí dojem z celkového výletu. Ale rýchlo to míňame a ideme po nenáročnej ceste a vstupujeme do prírodnej rezervácie Zbojnícky zámok, ideme okolo studničky a začína stúpanie. Nijako náročné, ale s kočíkom je to trochu záber. Vyšliapali sme hore a ukázal sa nám krásny výhľad až na Tatry. Na mieste je viacero prístreškov a taktiež miest na opekanie. Nabudúce si vezmem radšej nosič, bude to jednoduchšie.