Náučný chodník Beckovské Skalice

Hrad Beckov týčiaci sa na strmom brale je výraznou dominantou celého okolia. Východne od neho sa nachádza ďalšie, oveľa nižšie, no tiež zaujímavo vyzerajúce bralo. Je súčasťou prírodnej rezervácie Beckovské Skalice, cez ktorú vedie náučný chodník. S mamou sme sa sem vybrali koncom zimy.

Chodník postavilo OZ Pre prírodu v spolupráci so Základnou organizáciou Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny Beckov a Správou CHKO Biele Karpaty. Ochranári zároveň v rezervácii robia potrebné manažmentové opatrenia, ako napríklad kosenie, oranie či odstraňovanie nepôvodnej borovice čiernej.

Parkujeme na poľnej ceste na začiatku náučného chodníka, hneď vedľa hlavnej cesty. Náučná tabuľa bližšie predstavuje rezerváciu, ktorá bola vyhlásená v roku 2003. Zaujímavosťou tohto územia je, že tvorí pestrú mozaiku, skál, lúk, sadov, hájov, lesov a polí. Pôvodne tu rástol dubovo – bukový prales, ktorý ľudia vyklčovali. Na jeho miesto sa nasťahovali teplomilnejšie druhy.

Stúpame hore lúkou, po ľavej ruke vidíme svahy kameňolomu a odkrytú sprašovú stenu. Spraš je usadená hornina naviata vetrom. Jej hlavnou zložkou je jemný kremitý prach a íl. Tabuľa ďalej vysvetľuje, že sprašové náveje vznikali v ľadových dobách. Zo zemského povrchu nechráneného rastlinami vietor vyfukoval prachové častice a ukladal ich v závetrí na úpätí hôr. Žijú tu samotárske včely, pavúky a kutavky, hmyz podobný ose.

Vchádzame do lesíka, z ktorého onedlho opäť vyjdeme. Náučný chodník smeruje lúkou hore, no oplatí sa odbočiť do starého kameňolomu vľavo. Je tu ďalšia náučná tabuľa. Hovorí, že steny kameňolomu tvoria gutensteinské vápence, ktoré sa usadili na morskom dne pred asi 240 miliónmi rokov. Ťažba sa tu ukončila koncom 80-tych rokov, odvtedy kameňolom zarastá. Vzhľadom na extrémne teplotné podmienky ho využívajú napríklad plazy, ktoré sa potrebujú vyhrievať, rastie tu aj pomerne vzácny stepný druh čerešňa krovitá. Krík dorastá do výšky 30 centimetrov až jeden meter.

Vraciame sa naspäť a kráčame lúkou hore. Ďalšia náučná tabuľa hovorí o dôležitosti lúk a pasienkov, žijú tu motýle žltáčik zanoväťový a modráčik rebelov, rastú tu aj orchidey. Tie samozrejme vzhľadom na to, že je koniec februára, nevidíme. Ak ich chcete vidieť, treba prísť v máji. Lúky sa udržiavajú kosením aj pasením oviec. Ak by zarástli, vzácne druhy by z nich zmizli.

Desiatujeme pri ďalšej tabuli a pooranom kuse poľa, ktorý sme na vrchole brala nečakali. Ako neskôr vysvitne, je tu aj sad či záhradkárska osada vzadu.

Náučná tabuľa vysvetľuje, že kvôli používaniu chémie z našich polí úplne alebo takmer zmizli niektoré druhy burín, napríklad kúkoľ poľný či hlaváčik plamenný. Tu im teda nechali priestor.

Pokračujeme ďalej hore na okraj brala. Pred sebou vidíme pomerne jednoliate pole, kam by som hneď pridala niekoľko radov krovín ako úkryt pre vtáky. Prídeme až na okraj, odkiaľ máme pekný, priam letecký pohľad na Považie, Beckov a Beckovské hradné bralo s hradom. Scenériu dokresľujú košaté borovice.

Tu nie je úplne jasné, kadiaľ máme pokračovať, a tak omylom schádzame smerom k záhradkárskej osade. Treba sa však vrátiť k pooranému pásu, chodník vedie popri ňom dozadu. Za bralom sa tu hore toho skrýva oveľa viac.

Poberáme sa ku kopcu porastenému nízkymi listnatými stromami, teraz samozrejme bez listov. Kráčame po rovine, vľavo vidíme ďalšie pekné solitérne borovice lesné. Onedlho naďabíme na ďalšiu náučnú tabuľu. Venuje sa tunajším lesom. Ak by človek na tomto kopci nezasahoval, bol by pravdepodobne celý porastený lesom. Človek však jeho štruktúru zmenil.

Smerom k Piešťanom sa za kríkmi skrýva hodnotná lesostepná dubina, smerom k Beckovu rastie nepôvodný agát biely. Na jednej strane bráni iným rastlinám presadiť sa, na druhej strane chráni pôdu na extrémnych stanovištiach. Riedky dubový les s čistinami naopak umožňuje existenciu bohatého rastlinného podrastu a pestrých spoločenstiev živočíchov.

Onedlho v priamom smere prídeme k ďalšej tabuli. Hovorí o ovocných sadoch, ktoré boli v minulosti bežnou súčasťou okolia obcí. Ovocný sad je špecifický biotop, vhodný pre viaceré druhy vtákov a bezstavovcov, napríklad spevavce, ďatle či motýle vidlochvosty. Dôležité sú aj z krajinárskeho hľadiska a kvôli zachovaniu starých ovocných sôrt.

Nie je nám jasné, kam máme od tabule pokračovať, napokon sa vydáme doľava na susednú lúku, pretože tam vedie ledva badateľný chodník. Smer je správny. Vyšliapeme na vrchol a pokračujeme mierne doľava za ďalším výhľadom. Pred sebou máme podobný pohľad ako predtým, s Čachtickými Malými Karpatami oproti, za nimi sa dvíha hrebeň Bielych Karpát s najvyšším vrcholom Veľká Javorina.

Vychádzame na vrchol kopca, kde nás čaká posledná tabuľa, v rovnakom znení ako prvá. Chodník sa stáča doprava dozadu cez lúku a napája sa na modrú značku z Kálnice do Beckova. Keďže sa musíme vrátiť k autu, otáčame sa a pomaly sa vraciame. Cestou späť si obzeráme výhľady na Veľký Inovec.

Výlet bol veľmi pohodový a zaujímavý, je to výborná zastávka, keď sa chcete nenáročne prejsť a spoznať kus osobitej krajiny.