Sokol

Kráčali sme poľnou cestičkou a pred nami sa nám v plnej svojej kráse ukázal vrch Sokol a na druhej strane pózuje jeho dvojička - vyhliadkový kopec Vlčinec, ktorý sme navštívili nedávno. Užívali sme si výhľady. Rastie tu rôznorodá kvetena a trnkové kríky s modrými bobuľami. Vstúpili sme do lesa, ktorý bol ozdobený mŕtvym drevom. Vdychovali sme vôňu lesa. Strmým výstupom sme sa dostali na vrchol Sokola. Nachádza sa tu ohnisko na opekanie a môžete sa zapísať do vrcholovej knihy. Túra je nenáročná a vhodná aj pre malých turistov. Strážovské vrchy ponúkajú aj takéto nenáročné výstupy, ktorých odmenou je nádherný výhľad do širokého okolia.

Sadli sme si na skalu a užívali si výhľady na malebné Strážovské vrchy. Videli sme dolomitový kopec Vápeč, najvyšší vrch Strážovských vrchov - Strážov, tajomný Vlčinec, kužeľovitý kopec Homôľka, Stupičie, Vršatské bradlá a zaniknutý hrad Košeca. Na oblohe boli nádherné oblaky vinúce sa ako závoje. Bola to krásna prechádzka na vyhliadkový kopec, ktorý sa oplatí navštíviť.

Hrad Košeca

Zimnú dovolenku sme strávili s našimi malými neterkami Betkou a Milkou. Rozhodli sme sa zobrať ich do prírody na nenáročnú prechádzku na hrad Košeca. Presunuli sme sa do Malého Košeckého Podhradia. Cestou sa nám ukázali Vršatské bradlá, ktoré boli osvietené slnečnými lúčmi a nad Košecou sa vytvárali tajomné tmavé mračná.

V dedinke som ukázala neterkám vysokú skalu, na ktorej stál voľakedy dávno hrad Košeca (456 m), ktorý bol dnešným cieľom našej vychádzky. Videla som na ich detských tváričkách, že sa im do kopca moc stúpať nechce, tak som ich motivovala objavnou expedíciou na hrad. Milka si nasadila slnečné okuliare, štýlová ako vždy, chytila ma za ruku a už sme išli hore dedinou.

Kráčali sme po schodoch vedľa regulovaného potoka. Míňali sme posledné domy a ocitli sme sa na lúke, kde sa nachádzajú včelie úle. Vychutnávali sme si výhľady na okolité vrchy. V lese boli skryté skalné hradby, krásna oblasť.

Na lúke ma zaujala stará jabloň. Baby sa pri nej zastavili a začali sa hrať. Po krátkom oddychu sme vstúpili do lesa a príjemným chodníčkom sme pokračovali smerom na hrad pôvodnou prístupovou cestou.

Betka objavila skalnú vyhliadku, z ktorej sa nám ukázal vrch Sokol. Pokračovali sme chodníčkom popri lianách a krátkym výstupom po koreňoch a skalkách sme sa dostali na niekdajší hrad. Z vrcholovej vyhliadky sme mali nádherné výhľady ako z orlieho hniezda. Pod nohami sme mali Malé Košecké Podhradie. Vychutnali sme si výhľady na moje obľúbené kopce - Vápeč, Vlčinec a Sokol.

Betka urobila zo skál malé opevnenie, v ktorom sme si pochutili na vianočných perníkoch a na teplom čaji. Baby sa vybrali na prieskum bývalého hradu. Kráčali úzkou cestičkou dookola celého hradu. Nachádza sa tu staré opevnenie.

Cestou z hradu zbadala Betka na chodníku sklo a riadne bola nahnevaná, že ľudia nechajú v lese neporiadok. Všetci sme zbierali sklá a odpadky. Potešilo ma, že dievčatá nie sú ľahostajné k životnému prostrediu a hneď zareagovali zbieraním toho, čo do lesa nepatrí.

Košeca je zrúcanina hradu, ktorý vznikol v roku 1272. Nálezy dokazujú, že na mieste hradu bolo staré slovanské osídlenie. V 13. storočí hrad vlastnil gróf Smaragdus, po ňom často menil majiteľov. Z hradu zostali len zvyšky múrov a celý hradný vrch je zarastený stromami a skrýva zarastené základy a terénne vlny.