Jubilejné lesy sa nachádzajú po celom Slovensku. Spoznáte ich podľa kamenného pamätníka s nápisom „RČS 1918 - 1928" alebo väčšej mohyly. Ku stému jubileu Československa sa podarilo piatim dobrovoľníkom (Milan Kováčik, Ján Morong, Milan Pivovarči, Ján Zemko a náš kolega Tomáš Trstenský) navštíviť, zdokumentovať a zviditeľniť symbolických 18 jubilejných hájov, resp. pamätníkov, ktoré ostali na miestach niekdajších výsadieb. Lesy Slovenskej republiky ich pri príležitosti československej konferencie Sto rokov spoločného obhospodarovania lesov ocenili poďakovaním za propagáciu histórie lesníctva.

Vďaka mediálnej propagácii hájov, do ktorej sa pätica aktivistov pustila, vydali Lesy SR brožúru - Pamätné kamene a jubilejné háje z roku 1928, ktorá je sprievodcom po 17 jubilejných hájoch Slovenska. Nadviazaním spolupráce s českou nadáciou Partnerství sa podarilo výsadby zviditeľniť cez projekt „Stromy svobody / Stromy slobody" a na TuristickaMapa.sk sú Stromy slobody 1918 - 2018 novou samostatnou vrstvou.

Viac o téme jubilejných hájov si môžete prečítať v článku Tomáša Trstenského.

Náš okruh začína na parkovisku v rekreačnej oblasti Šaštína - Gazárka. Vstup do lesa je priamo z parkoviska, len sa poobzerajte po kamennom pamätníku s československým levom a rokom 1928. Obďaleč je tabuľa, ktorá informuje o tom, že si tu môžeme urobiť 4,5 alebo 17-kilometrový okruh. Držať sa budeme bielych štvorcov na stromoch. Zmena smeru je zobrazená pridanou bielou šípkou.

Zo susednej tabule, ktorá je výrazne poznačená časom, sa dozvedáme, že pôvodný porast v tomto lese tvorili staré jedince duba letného vo výške 30 metrov. Rastie tu tiež breza, borovica čierna, borovica lesná, smrek a smrekovec. Vysadené tu boli cudzokrajné rastliny, ako orech čierny, borovica hladká, dub červený, dub močiarny a žiaľ, aj invázny pajaseň žliazkatý, celkovo tu rastie okolo tridsať druhov drevín.

Sledujeme teda biele štvorce, prvá časť vychádzky vedie listnatým lesom. Vidíme zaujímavo pokrútené buky, ale žiadny z nich nevyzerá starý. Síce aj tenký strom môže mať sto rokov, ak žije v extrémnych podmienkach, to však asi nie je prípad tunajších lesov.

Pri akejsi chate odbočíme doprava a kráčame hranicou medzi dubovým a borovicovým lesom. V listnatej časti sú primiešané brezy, pod dubmi rastú paprade. Kontrastuje to s borovicovou časťou lesa, kde toho veľa okrem borovicového zmladenia nerastie. Terén je rovinatý, len na jednom mieste prechádzame cez pieskovú dunu, čím absolvujeme polovicu dnešného niekoľkometrového prevýšenia (dunou na inom mieste sa budeme vracať). Uvažujem, či si po dune nespraviť hrebeňovku...

Po zídení z duny prechádzame okolo nákladného auta a lesného kolesového traktora, pôvodcovi vyjazdených koľají z posledného úseku, už sme vyšli z chráneného areálu a sme v hospodárskom lese. Za traktorom je pekná časť s riedkymi borovicami v rôznej výške, s občas primiešaným listnatým stromom. Tu sa trasa delí na kratší a dlhší okruh, treba nasledovať dva biele štvorce šikmo doľava. Dlhšia trasa má označenie 17-tich kilometrov, aby to bolo jasné.

Na chodníčku stretneme jazdca na koni, čo má u syna úspech, a potom len prejdeme cez dunu naspäť k chate. Od nej sme o desať minút na parkovisku. Prechádzka nám trvala približne hodinu. V rekreačnom areáli sa dá dobre najesť. Ak by ste sa chceli kúpať, treba si najprv skontrolovať, či v danom roku nie sú v jazere sinice. Z Gazárky vedie taktiež náučný chodník cez borovicové lesy k poľovníckej chate Lásek a ďalej do inej rekreačnej oblasti Tomky pri Borskom Svätom Jure.