Lucy, vsak je to tam super. Ale pod Lietavskym hradom je tiez krasne. Zo Svinnej mam manzelku.

Veľká Fatra je naozaj krásna.v sobotu 21.5.05 sme sa vybrali na menšiu prechádzku od chaty Smrekovica. Niektorý len na Rakytov, ale druhá skupina až na Borišovskú Chatu. hovorili nám, že sme blázni, ale to nám nevadilo. Náš smer bol : Rakytovské sedlo sever, Rakytov, Rakytovské sedlo juh, travez Čierny kameň, traverz Ploská a Chata Borišov. Bolo nádherné počasie, teplo a vykračovali sme vychádzkovým tempom. niektorí zo skupiny však nahodili vyššie tempo, pretože by sme sa do 7 hodiny asi nevrátili. V sedle Ploská sme síce sedeli skoro dve hodiny a čakakli na "tých kochačov prírody", ale to nám vôbec nevadilo, pretože sme si výborne oddýchli. Borišovská Chata bola už blízsko, preto hor sa, čo najrýchlejšie tam. Pivo a teplý čaj čakali. Naspäť sme sa síce vracali z nohy nohu, ale zážitok bol krásny.
aj keď sme to asi trochu prehnali, výlet to bol nádeherný. PA- Pa Lucy

S tym fotenim je to pravda, ako ked sme sa dvaja minule vybrali s kompletnou vybavou (stativy, filtre atd) zo Sutova na hreben Malej Fatry a usek ktory mal trvat 2 hodiny nam trval tusim 4 :) Nemusim spominat ze kedze bol december a tma o 16h ze na hreben sme sa nakoniec ani nedostali.

Ale kazdopadne to celkom dobre chapem, davnejsie som bol schopny na kopcoch stravit aj 3-4 hodiny a len tak tam lezat a vychutnavat to ze tam za cely den nestretnem jedineho cloveka. Je to uzasny pocit.

Zas si tak nesyp popol na hlavu - myslim, ze vacsinou sme pochopili zmysel clanku. Prave preto som sa ozval na prvy Borov prispevok. Nepripadalo mi totiz, ze opisanu cestu by absolvoval nejaky "hltac kilometrov".
Ale ako to uz pri diskusii byva - prispevok k prispevku... a nakoniec sme pri niecom inom :).

To jedno, ci je cas akebo km. Tie casy su prepocitane zhruba na turisticku rychlost 3 km/h, ale zalezi aj ci ides hore alebo dole. A ako strmo. Skuste sa niekto drzat casov zo Sorosky na Gombasecku jaskynu, cize cez Silicku planinu. To je uplne sialenstvo. Ale nie o tom som chcel. S tymi km a min ste trochu odbocili od mojej cesty. Od toho, co som myslel a chcel povedat. Asi to neviem povedat dost zrozumitelne. Moja chyba. Takto: niekedy prejdem 10 km v skutocnosti a 100 km v mojej hlave. A niekedy naopak. Nechodim na hory len kvoli vykonu alebo kvoli pohladu z Kriznej do Polska. Chodim tam aj kvoli pohladu do seba. To okolie je kulisa aj ucinkujuci dokopy. Ale hlavnu postavu hram ja. Ale urcite nie som sam.

Čas je podľa mňa lepší ako km. Trocha odhadu, či ideš 10km hore alebo dole kopcom neškodí.Pri km toho veľa neodhadneš ( samozrejme hovoríme tu o situácii bez mapy).Možno najlepšie riešenie je aj aj. Určite by sa to na tú značku zmestilo. Som tiež za miernejšie tempo ( aj preto,že na rekordy aj tak nemám ).Ono sa to vekom aj tak vyrieši samé..Nemyslím si tiež, že je možné kvalitne fotografovať pri ponáhlačke.A fotky dnes majú taký nástup , že si ich od dnešných hôr už ozaj neviem oddeliť. Ale na záver : všetko je proces a treba ním asi prejsť!

Uplne s tebou suhlasim. Reagoval som len preto, ze si myslim, ze prejst za den dakych 30 km nie je taky extrem, ktory by vylucoval uzit si cestu...
BTW, to meranie casov bolo naozaj zvrhlost :). Aj tak si myslim, ze by bolo uzitocnejsie uvadzat na smerovnikoch kilometraz (tak ako v Cesku) - to je nieco realne. Cas je velmi individualny...

Myslim, ze tu nejde o to, kto kolko nachodi, ci prejdem za den 15 alebo 50 km. Kedysi sme na tury chodili skoro so stopkami, sledovali sme casy na smerovnikoch a na hodinkach a boli sme frajeri, ked sme tie casy skratili o polovicu a viac. Teraz mi nezalezi na case, vobec nie je podstatny, je jedno, ci to prejdem za hodinu alebo za dve. Ide o zazitky na ture, na ceste, a nemusia byt len tie vonkajsie, ide skor o to vnutro, pocit, nieco, co je vo mne, a ja to na svojich potulkach objavujem. Niekto to objavuje v umeni, niekto pri muzike, ja som ten ventil pocitov, nalad a poznania svojho vnutra nasiel na horach. Takze nejde o rekordy. Keby mi vyhovovalo rychle tempo, tak by som presiel vela. Niekedy sa tak aj stava. A niekedy mi staci prejst par kilometrov a citim sa naplneny. Je to individualne. A ta cesta, to nie je pre mna chodnik, trasa, nieco, co zmeriam na mape. Je to nieco vo mne, cesta, ktoru objavujem vo svojom vnutri.

Aj mojím cieľom je cesta... a preto menej sedím a viac chodím :).
A pokiaľ človek skutočne nebeží, tak kochať sa dá v pohode aj počas chôdze. Viac prejdeš - máš možnosť spoznať viac miest na kochanie sa... Každému vyhovuje iné tempo, frekvencia a dĺžka zastávok...
Netreba sa pousmievať ani nad tými, ktorí toho prejdú za deň viac. Lebo nakoniec by z toho najlepšie vyšli dáki Nemci, čo sa odvezú do Štefanovej, sadnú pred chatu, celý deň popíjajú pivo... a samozrejme kochajú sa pohľadom na Rozsutec.

Hltači kilometrov stále ešte existujú.Vždy sa pousmejem,keď niekomu rozprávam o naších vandroch a on mi povie:Čo ste tam preboha tak dlho robili,veď to sa dá prebehnúť za dva dni.Nuž,hej,prebehnúť áno,ale mi nechodíme vom behať ale tak ako pán Hrušinský hovoril:Mi sa kocháme.Častokrát sedíme na peknom mieste aj dve hodinky s mapou a ďalekohladom v ruke a nasávame tú krásu okolo nás.Naším cielom je cesta a nie konečná stanica.