Zaujimala by ma cela cesta z Courmayera na Mt. Blanc. Ak mate niekto skusenost, prosim popiste ;-)

Prepac/te, clanok bude k ceste z Midi.
Zajazd, ktory som spominal, siel na MB z F. V Courmayeri sme vtedy mali iba mali zastavku.
O par rokov neskor sme sli z I. Partia z TN to dala ako nonstop - nenasli sme plac na kempovanie nad Rif.Gonella. Ale to je uz ina kava.

Vrana, ja som tam bol davnejsie, podmienky sa vyrzne menia z roka na rok. Clanok z tohto leta bude dakedy koncom roka na svts.sk

Autorovi samozrejme vdaka za clanok ;-)

2 Peter61: ak sa ti chce bol by som rad keby si popisal tu cestu z Courmayera. Prevysenie, technicka obtiaznost, bivaky (chaty), na kolko je to dni, odporucana vyzbroj, ... Mt. Blanc ma az tak nepritahuje, ale clovek nikdy nevie ci do tych koncin nezabludi. A ked uz, tak by som rad inou trasou ako normalkou.

Ad "choďák" : vrcholový hrebeň, resp. tie hrbčeky Petite Bosses, Grande Bosses sú (sklonom etc.)skutočne chodecký terén, ak by sme si ich preniesli o nejaký ten metrík nižsie. Nadmorská výška, expozícia, počasie, šírka chodníka, únava zvyšujú ich náročnosť. Tak ako píše autor, trasa od Col de la Brenva je aj IMHO menej náročná, ako od Ref.Vallot. Akurát na tú Brenvu je to omnoho ťažšie.
Btw. keď sme cca pred 15 i šli na MB, začínali sme v Courmayeri čítaním parte mladého horského vodcu, ktorého ktosi "zhodil" z hrebeňa. Vtedy bol chodník taký úzky, že pri míňaní družstiev sa bolo treba vystúpiť ätak ako je to bežné na Castore, Lyskamme, dakedy aj medzi Breithorn centr. a Breith.occ.)

Na trase z Midi sa tiež stávajú smrťáky, a nikto z toho nerobí cestu smrti. Veľa ľudí podceňuje hory.

Len tak mimochodom, tento rok sme videli ako z tohto "choďáku" zahučali dvaja Rumuni do serakov v Les Bossons. Domov sa vracali v čiernych sakloch.

Podľa mňa je úsek Valotka - Blanc choďák. Skôr sa mi zdá, že je to náročnejšie z Midi. Ale je to vec názoru.
Ináč dobre sa pri tom článku spomína na zážitky z ciest na vrchol.