Úvod:
Zrúcanina hradu stojí na vápencovom vrchu vo výške 375 m na mieste prehistorického sídliska. Prvé zmienky pochádzajú z 1. polovice13. stor., kedy slúžil ako strážny hrad západného Uhorska. Na najvyššom mieste hradného vrchu postavili palác s hranolovitou a podkovovitou vežou, v ktorej bola umiestnená kaplnka. Hrad bol niekoľkokrát zničený a potom dostavaný.
Čachtická paní:
Najviac preslávila Čachtický hrad Alžbeta Báthoryová (Čachtická paní) najväčšia mäsová vrahyňa, ktorá pripravila o život viac ako 600 dievčat. Bola odsúdená k doživotnému väzeniu na hrade, kde o štyri roky neskôr zomrela.V roku 1604 prevzala v mene svojho šesťročného syna a dcér správu rodinných majetkov. Fakty o nej hovoria, že najčastejšie žila v Sarvári alebo na hradoch Léka a Keresztúr (dnes v Rakúsku), prechodne sa zdržiavala na panstvách Füzér a Ecsed.Z hľadiska histórie Čachtického hradu jej tunajšie účinkovanie bolo len epizódou. Viaceré praktiky pripisované Alžbete Báthoryovej, napríklad kúpanie sa v krvi, sú pravdepodobne skôr výmyslom jezuitu Ladislava Thuróczyho, ktorý príbeh Čachtickej pani oživil a dotvořil. Dnes vďaka filmu a literatúre ju každý pozná ako krvavú grófku. Podľa jednej z povestí sa jej „krvavý“ príbeh začal práve po smrti jej manžela.
Dedičctvo:
Od roku 1392 bol Čachtický hrad dedičným vlastníctvom Stiborovcov a po vymretí ich rodu sa v roku 1436 stal majetkom kráľovského pokladníka Michala Országha. Vo vlastníctve jeho dedičov zostal do roku 1567, keď rod Országhovcov pánom Krištofom vymrel. O dva roky neskôr cisár Maximilián II. uprázdnené čachtické hradné panstvo vymenil Uršule Kanizsaiovej, vdove po palatínovi Tomášovi Nádasdym a jej nedospelému synovi Františkovi za ich hrad Kanizsu, ktorý potom prestavali na protitureckú pevnosť.
V apríli roku 1671 bol popravený Pavlov syn, krajinský sudca František II. Nádasdy, jeden z popredných predstaviteľov protihabsburského Wesseléyiho sprisahania. Jeho majetok skonfiškovali a nádasdyovský diel čachtického panstva kráľovská komora v roku 1695 predala Krištofovi Erdődymu.
Na začiatku 18. storočia počas Rákócziho protihabsburského povstania bola na Čachtickom hrade dislokovaná posádka cisárskych vojakov. V bojoch značne poškodený hrad potom nejaký čas slúžil ako väzenie, ale keď v roku 1799 vyhorel, zostal celkom opustený.

Od roku 1392 bol Čachtický hrad dedičným vlastníctvom Stiborovcov a po vymretí ich rodu sa v roku 1436 stal majetkom kráľovského pokladníka Michala Országha. Vo vlastníctve jeho dedičov zostal do roku 1567, keď rod Országhovcov pánom Krištofom vymrel. O dva roky neskôr cisár Maximilián II. uprázdnené čachtické hradné panstvo vymenil Uršule Kanizsaiovej, vdove po palatínovi Tomášovi Nádasdym a jej nedospelému synovi Františkovi za ich hrad Kanizsu, ktorý potom prestavali na protitureckú pevnosť.
Po smrti obávaného protitureckého bojovníka Františka Nádasdyho v roku 1604 prevzala v mene svojho šesťročného syna a dcér správu rodinných majetkov vdova Alžbeta Báthoryová. Fakty o nej hovoria, že najčastejšie žila v Sarvári alebo na hradoch Léka a Keresztúr (dnes v Rakúsku), prechodne sa zdržiavala na panstvách Füzér a Ecsed alebo v bratislavskom alebo viedenskom paláci. Do Čachtíc prichádzala iba príležitostne.
Z hľadiska histórie Čachtického hradu jej tunajšie účinkovanie bolo len epizódou. Viaceré praktiky pripisované Alžbete Báthoryovej, napríklad kúpanie sa v krvi, sú pravdepodobne skôr výmyslom jezuitu Ladislava Thuróczyho, ktorý príbeh Čachtickej pani oživil a dotvoril až v diele Ungaria suis cum Regibus compendia data, vydanom v Trnave v roku 1729. Dnes vďaka filmu a literatúre ju každý pozná ako krvavú grófku. Podľa jednej z povestí sa jej „krvavý“ príbeh začal práve po smrti jej manžela.
Čachtické panstvo si po Báthoryčkinej smrti rozdelili Pavol, syn pani Alžbety a jeho sestra Katarína vydatá za Juraja Drugetha. V apríli roku 1671 bol popravený Pavlov syn, krajinský sudca František II. Nádasdy, jeden z popredných predstaviteľov protihabsburského Wesseléyiho sprisahania. Jeho majetok skonfiškovali a nádasdyovský diel čachtického panstva kráľovská komora v roku 1695 predala Krištofovi Erdődymu.
Na začiatku 18. storočia počas Rákócziho protihabsburského povstania bola na Čachtickom hrade dislokovaná posádka cisárskych vojakov. V bojoch značne poškodený hrad potom nejaký čas slúžil ako väzenie, ale keď v roku 1799 vyhorel, zostal celkom opustený.

Pekné.
Za jedna.