Ahoj Miro, navazuji na příspěvek výše, šli jsme to opačne. Přidal jsem nyní fotky na Rajče, tak se můžete všichni podívat !
zbynek61.rajce.idnes.cz/Otsch…

Ahoj Miro, my jsme ti Češi, kteří si povídali (česky!)s německým manželským párem z Passau. Zpočátku jsme mysleli, že jsou to bývalí emigranti. Je obdivuhodná vitalita těchto lidí, že mají chuť se v důchodovém věku učít česky, chodit po horách a aktivně žít ! To když srovnám s našimi důchodci, nadávající na vše, všechny a krmící tak maximálně ptáky v parku, tak si myslím že největším problémém nás z Ostbloku není materiální, ale psychický předěl. Jsem rád, že jsme vás tam potkali a ať se ti stále dobře běhá po horách

Je pre mňa príjemné vrátiť sa v spomienkach na Ötscher. Prvýkrát mi tento kopec padol do oka, keď som pripravoval prvú cyloturistickú cestu po Rakúsku v júli 1990. Naša trasa viedla zo Sankt Pöltenu cez Mariazell na Graz a keďže sme sa zbalili tak, aby sme mohli absolvovať aj pešie túry, 21. júla 1990 sme sa celá štvorica vyšplhali na Ötscher. Záverečný výstup si síce vyžaduje lezeckú zručnosť, ale zase nie je to žiaden extrém, keď som ho hravo zvládol aj ja, čo nemám z lezenia a najmä z prázdna pod nohami dobrý pocit. Bola to pekná túra a tak som ju zaradil do programu autobusového zájazdu na Dachstein v auguste 1992. Znova sa nám túra vydarila a bola to príjemná príprava na náročnejšie túry na Dachsteine. To tretice sme išli týmto krajom na bicykli v júli 1996 s dnes, žiaľ, už nebohým Janom Gubášom (zrazilo ho ako cyklistu auto na križovatke medzi Badínom a Vlkanovou). Aj vtedy bol naším východiskom Trübenbach, kde je jeden z vchodov do prírodného parku. Tentoraz sme sa z vrchu nevrátili po rovnakej trase, ale zostúpili sme k hornej stanici lanovky (Ötscher Hütte) a odtiaľ sme do rokliny Ötscher Graben. Je to síce náročná túra (odhadol som to na 37 km pri prevýšení 1 350 m), ale naozaj fantastická. Úprimne odporúčam. Na bočných prítokoch sú krásne vodopády. Potok Ötscherbach sa vlieva do riečky Erlauf, ktorá vytvára kaňon Tormäuer, rozdelený rozšírením údolia pri Trübenbachu na dve časti. Horná časť kaňonu sa končí pri hostinci Buder. Nad ním na lúčinách pod smrekmi sme vtedy postavili stany a bez problémov sme tam prespali dve noci aj v početnejšej zostave (autobus), akurát čo nás prišiel majiteľ hostinca upozorniť, aby sme sa správali tichšie, keď sme sa pri ohníku rozospievali. Pravda, to bolo pre 18 rokmi, neviem, aká je situácia dnes. Vrch, v ktorého názve je údajne slovanské slovo otec (v Rakúsku sa za to, že na veľkej časti jeho územia žili kedysi Slovania, nehanbia), ako aj roklina sú súčasťou prírodného parku Ötscher - Tormäuer a podľa toho sa patrí aj správať. Ale to by pre nás normálnych turistov nemal byť problém. Zaujímavá je aj dolná časť kaňonu Tormäuer pod dedinou Puchenstuben, kde je na bočnom prítoku asi stometrový vodopád Trefflingfall. Jano si dal predsavzatie, že navštívi všetky rakúske jaskyne. Žiaľ, to sa mu už nepodarí. Vtedy sme navštívili jaskyňu Ötscher-Tropfstein-Höhle. Priznám sa, že sa mi už z pamäti vytratili spomienky, či nás niečím zaujala. V každom prípade horu Ötscher a celý prírodný park odporúčam navštíviť a najlepšie je venovať mu dva dni, čiže môže to zaujímavý tip na víkend, keďže nie je ďaleko od Bratislavy.

super Miro, dobre napísané a aj fotky sú super i keď som ich už videl.Človek vekom zreje a dá sa na kadejaké "chodníčky", niekedy lepšie nevedieť do čoho ide, ale zvládol si to :-)