Bajových 10 N :
Nás
Nemôže
Nič
Nikto
Nikdy
Nikde
Nijako
Ničím
Naštvať
NAZDAR
james.sk/articles.asp?portal_…
Ďakujeme!

Knizka zasa v ponuke
james.sk/articles.asp?portal_…

Fotky ceprov v poľských Tatrách, čo kolovali po internete zakotvili v článku na tatry.cz/…/obycejny-cepr.php

Je to genialna kniha, a nahlas v partii v Tatrach sa cita uplne najlepsie. Cim vacsi pocet ludi v miestnosti, tym je nielen smiech hlasnejsi, ale aj texty vtipnejsie.

Knihu Smiech na lane sme čítali v kempe v Les Houches pred výstupom na Blanc a tak sme sa na nej rehotali, že na druhý deň nás prišli pred dvadsiatoudruhou upozorňovať, aby sa to neopakovalo. Z toho vyplíva, že Peťko si ju musel objednať.

wow... tak clanok docitany.
suhlas s tym ze medzi ceprom horolezcom su est eminimlane tri dalsie stupne vyvojoveho stadia cloveka tatranskeho.

Ja si myslím, že je to super keď sa cepri neteperia tam kde nemajú, aspoň si chalani z HS môžu vydýchnuť. I keď stava sa všeličo a všelikde...:))))

Ad: Vilo

presne tak,ja teda sa na cepra necitim a bohuzial ani horolezec nie som,takze suhlasim, ze "nieco" medzi tym musi byt.
s tou navstevnostou je to tak,co hovoria aj moje skusenosti,vrchol sezony,krasne pocasie a na chodniku na ceste na vychodnu vysoku nikde nikto :-)))

O turistoch strednych predsa napisal velmi dobre knizky Zdenek Smid. Prva je sice o vodakoch a tretia je mix vodactva a turistiky, ale druha kniha Proc bychom se nepotili je celucicka cela o "turistoch strednych" na slovenskych horach... ;-)
Co vsak neznamena, ze by som sa na Baja netesil. :-)

Ivan Bajo je zatiaľ neprekonateľný...

Napriek tomu mu tam však niečo chýba: medzi ceprom obyčajným a horolezcom tatranským ešte existuje medzidruh "turista stredný". A tam by sa tiež dalo hoooooooodne a hodne popísať, hehehe...

Inak, mám z posledných dovolenie v Tatrách pocit, že národ návštevnícky nám lenivie a prejavuje sa to tým, že horná hranica výskytu ceprov sa začína posúvať smerom nadol. Podobné typy som stretával tak zhruba v oblasti Studenovodských vodopádov (až po Zamkovského chatu), pri Popradskom plese (najsmelší vyšli dokonca až na Ostrvu a naspäť, čo už je od nich slušný výkon...), na Skalnatom plese, na Solisku (lanovka vyvezia aj späť dovezie...) - a to je skoro všetko... Vo vyšších zónach sa už dvojnohé tvory už dali zaradiť medzi turistov stredných a sem-tam aj horolezcov tatranských...

Knihu mám už objednanú a neviem sa jej dočkať :)

ej vdacne pise ivan baja..ja veru nie som horolezec skor patrim do skupiny ,,suzenie";-p
ked som bola naposledy v tatrach prislo mi, ze co mam a horach najradsej, nie su len hory sami o sebe, ale aj ti horsky chlapci, suhajci svarni...nuz , kym bude takychto na svete dievka sa ani sama bat v hore, na kopci nemusi..ani medveda nie..hadam by este bolo dobre keby aj ti ,,cepri"trosku betarstva nachyatli do ociek a potom uz by bolo veselo