Problem Treksportu Prodry je podla mna hlavne v neuveritelne nizkej trvanlivosti, derie sa hned a bez priciny, akoby ho stacilo iba mat v skrini..Tiez som kupil par akciovych

Mozem len potvrdit tieto slova, sam pouzivam na turistiku hrube vlnenne polovysoke ponozky, za bolsevika im hovorili "pracovne", mali dva biele pruzky hore a stali cca 15 korun. Boli tak vysoke, ze za kazdych okolnosti prekryvali okraj aj tych najvyssich topanok. Urobil som si zasobu, kym este boli v obchodoch a som s nimi na vysost spokojny.
O vlnu zo slovenskych oviec nie je skutocne zaujem, je vraj menej kvalitna ako australska a novozelandska. O pravdivosti takehoto tvrdenie je mozne pochybovat, tie vlnenne "pracovne" ponozky boli s vysokou pravdepodobnostou zo slovenskej vlny.
Co sa tyka Treksport Prodry, mam asi rovnake tricko s dlhym rukavom - rychlo sa namoci, rychlo vyschne a ukrutne smrdi.

Na začiatku zimy som kúpil vlnené fusakle u Vietnamca, dva páry za tri eurá. Ktovieakú dôveru som k nim nemal, ako napokon k tejto kategórii tovaru celkovo, ale za tie prachy som to skúsil. Použil som ich na niekoľkých túrach. Skúsenosti: nehryzú, nederú sa, a v porovnaní s inými materiálmi je to podstatný rozdiel. Vôbec som necítil vlhko v topánkach. Bavlna sa po prepotení dá žmýkať, umelina takmer to isté, a ešte aj smrdí. Tie ponožky ešte aj keď vytiahnem z práčky, tak sú takmer suché.

Nie som nejaký odborník na odevy, ale myslím si že stačí aj obyčajná vlna, nemusí to byť nejaké zázračné merino. Veď aj horolezci čo pred desaťročiami liezli v Himalájach a inde v extrémoch používali len ju. Hlavne aby ten stroj čo to pletie bol dobre nastavený, aby sa ten výrobok nerozpadol.

Keď niekto používa drahé značkové výrobky, tak to rešpektujem, lebo je to každého osobná vec, ale bolo by dobré keby pri tomto type tovaru existovali aj nejaké cenovo dostupnejšie „no name“ alternatívy. Všeobecne sa hovorí že vlnené výrobky sú drahé preto, lebo vlna je drahá. Ale prednedávnom som zachytil nejakú informáciu že o vlnu zo slovenských oviec nie je záujem. Takže ktovie ako to je, a teoreticky by to snáď šlo vyrobiť lacnejšie.

Čo sa týka umeliny, pred pár rokmi som si kúpil vo výpredaji také šedozelené tričko s dlhými rukávmi „Treksport prodry.“ Túto Slovenskú značku mám celkom rád, ale skúsenosti s týmto výrobkom mám negatívne. Pri námahe sa to tričko doslova zalialo vodou, a po druhom prepotení hrozne smrdelo. Bavlna je v pohode, ale človek musí mať v ruksaku záložné kusy na prezlečenie. Vlna mi vychádza ako najlepší materiál. Škoda že výrobkov z nej nie je širší výber.

Pri tých umelých materiáloch asi dosť záleží na type látky. Len taká zaujímavosť; mám čiapku čo bola vyrobená tu na Slovensku dosť dávno, ešte niekedy za minulého režimu. Na pohľad a na dotyk to vyzerá ako vlna, ale na štítku (už sa zodral, ale pamätám si to) bolo napísané „akryl.“ Takže nejaká umelina. A veľmi dobrá, lebo keď túto čiapku vytiahnem z práčky, tak je prakticky suchá. Úplne ako vlna.

Mily Denis,

bavlna je tam hlavne preto, aby sa podarilo dosiahnut nizku cenu... Myslim, ze ceny jednotlivych modelov to dokazuju. Bavlna jednoducho nie je funkcny material, lebo schne asi ako pradlo pod niagarskymi vodopadmi. A co sa tyka smradu zo syntetiky, bohuzial kazdy sa potime inak a kazdy pot smrdi inak. Niekto smrdi stale aj nespoteny a niekto nesmrdi ani spoteny. Podla toho treba kupovat aj termopradlo. A nie ho skatulkovat, ze co je umelina je na hovno, lebo v tom smrdim...

Ak to nema aspon 60% bavlny, tak to na moju nohu nesmie...
Vsetko ostatne umele, ale u ponoziek som staromodny. Inak to je "smard, ze by jeden pad"...

Rád by som čítajúcu verejnosť upozornil na prvý popisovaný produkt Coolmax Socks Lightweight, tieto ponožky majú v sebe rozhodujúci podiel bavlny! Teda to čo bolo v mnohých článkoch a príspevkoch napísané, že bavlna skončila sa nepotvrdilo. Naopak, zdá sa že bavlna /a iné prírodné materiály/ ešte má čo povedať. Kamarát si nedávno kúpil tričko podobného zloženia, teda bavlna asi 50%, testoval ho na jeseň týždeň v horách a bolo podla jeho tvrdenia perfektné. Pre upresnenie, týždeň nepretržitého pobytu v horách, s 20 kg batohom na chrbte a spanie v stane.