Červené vrchy končí geologicky v Kondratově sedle, masivy Kasprova vrchu a Beskydu už nejsou vápencové (ovšem to by udělalo ve slovenské členění velký chaos se zařazením nejzápadnější části Západních Tater, takže si to Slováci zjednodušili - Poláci vymezují Červené vrchy přísně geologicky a nevápencové masivy už do nich nezahrnují). To jen malý dovětek k poučnému článku.

Fajn zhrnutie.

Celkom nechapem zaradenie Liptovskych kop k Zapadnym Tatram, hoci viem ze autor to napisal spravne. Ich razsocha vybieha v hlavnom hrebeni z Hladkeho sedla. Potom maju Zapadne a Vychodne Tatry de facto 2 hranicne body na hrebeni - Laliove sedlo a Sedlo Zavory. Pride mi to zvlastne.

Presne tak Vrana, styčné sedlá sú dve. Ono ťažko je Liptovské kopy radiť k VT, keď majú jednoznačne iný charakter, na rozdiel od Svinice, ktorá so ZT nemá nič spoločné.

Samozrejme ze Tatryu sa nedelia na Nizke a Vysoke, ale v hovorovej prax reci sa bezne vravi idem lyzovat do tatier (nizkych, Jasna atd.). nech si pani profesori teoretizuju na skuskach co chcu.

Oddovodnuje sa to tusim geologickym charakterom, ale polohou je to skor privesok Vysokych, ako aj Belianske alebo masiv Sirokej

Samozrejme hovorim o Liptovskych Kopach

Ešte k čb mapke geom. členenia Tatier (tretí obr. od konca): sú tam hranice TANAPu a nie Tatier, vlastné geomorfologické hranice sú o čosi iné.
Tiež si treba uvedomiť kde sú južné hranice VT. Kadekto si povie že bol v Tatrách, hoci prešiel iba Cestu slobody a najvyššie bol na Štrbskom plese. V Tatrách vôbec nebol. Alebo sa hovorí, že v 2004 víchrica vyvrátila lesy v Tatrách, ale padli pri tom lesy Podtatranskej kotliny a v samotných Tatrách boli škody malé. Vlastná hranica Tatier je tam, kde sa svahy začínajú prudko a náhle zdvíhať, vo výške okolo 1400 m v mieste tektonického zlomu. Do Tatier sa tak dostávate až na Hrebienku (pri štarte zo Smokovca) alebo Pod Triganom (zo Štrbského p.) Najvyšší bod Podtatranskej kotliny sa udáva až vo výške 1470 m n.m. a je tým pádom jedným z najvyšších geomorfologických celkov Západných Karpát.

V Poľsku ešte poznajú Tatry Reglowe. Je to zalesnené severné úpätie, s najvyšším bodom 1587 m (Mała Kopa Królowa). Je to územie medzi úpätím a zhruba líniou čierno značeného chodníka "Ścieżka nad Reglami". Keby sme ho predĺžili k nám tak by tam patrila napr. oblasť Juráňovej doliny. Hodne tam rastie buk, čo je z nášho pohľadu na Tatry dosť nezvyčajné. Regiel označuje zalesnený vrch v inak hôľnom pohorí. Také sú aj na úpätí Belianskych Tatier.

No jasné. Určíme si hranice, aby sme sa potom mali o čom dohadovať :) Ale tak, niekto zas lepí lietadielka a púšťa si ich na lúke... :)))

takéto články mám rád

Aaaah Tomas, tak toto je clanok podla mojho gusta. Plno informacii, pre nas geografov pastva pre oci a mysel :)

naozaj super článok, dozvedel som sa veľa nových vecí. Chcel by som sa ale spýtať, že či náhodou neviete kde by som našiel, alebo zohnal nejakú mapku geomorfologického členenia slovenska. Ale nemyslím len celky a podcelky, takých je hojne aj na internete, ale najmä jemnejšie delenie na časti podcelkov (oddiely, alebo ako sa to odborne volá). Po prípade nejaká literatúra, kde by tie hranice boli aspoň tak dobre vysvetlené ako v tomto článku. Veľmi by ste mi tým pomohli.

Nie je IvanB náhodou Ivan Bohuš /zrejme ml./ ? :)

IvanB, zo skoly sa pamatam, ze o priebeh samotneho tektonickeho zlomu, o ktorom hovoris, sa vedu diskusie. Jeho priebeh je dokazovany juznejsie, zhodou okolnosti cca. ako ide cesta, teraz aj dialnica a je prekryty vnutrokarpatskym paleogenom.