Bolo to naozaj v tých rokoch. Ak by si chcel podrobnosti, tak ti ich môže povedať bývalý chatár, ten má teraz penzion Biela Voda v terchovej (tuším, že tak sa volá).

Ak to bolo niekedy medzi 72-77, bol to veru ten. Ak nie, musel byt na chate chovany este jeden.

Matúš, na Chate pod Suchým choval chatár Laco Dubec (pozor, to nie je ten z posledného príbehu) naozaj medveďa. Priniesli mu ho polovníci, ktorí ho vraj našli. Bolo to najprv malé, hravé medvieďa a neskôr už poriadny a už aj veru problémový medveď a bol v ohrade za chatou. V zime potom z ohrady ušiel a už sa nikdy nevrátil.

:c) Kto by to bol povedal, ze takto o rok a pol uz budem mať knižku dočítanú a pustil som k nej rodičov:)

A že to nezostalo bez odozvy! Mišo je evidentne frekventované meno pre rôznu háveď pod Suchým! Ver, či never - mama totiž vytasila krásnu spomienku na to, ako ju miestne fatranské medvieďa menom Mišo, chované v kotolni chaty, uhryzlo do zadných partií pri čakaní na vlek na lyžiarskom kurze :o)))

Vďakabože išlo naozaj len o medvieďa nie väčšie ako spomínaný kanec a tak som mohol o pár zím neskôr (okolo roku 1981:) prísť na svet, na truc všetkým Mišo...

P.S. musíme niekde vyhrabať mamin sloh :-)))

Ked na Hikingu vyjde dostatocne mnozstvo takychto pribehov, mozeme nasledne pouvazovat o vydani takejto knihy :-).

Boro, klobuk dole, fakt uzasny clanok, aj kapor fatransky bol perfektny. Tesim sa na dalsi pribeh.
Ozaj, nie je neaka kniha z horskych chat, ktora by popisovala taketo pribehy ako spomenul Rujir?
Vdaka...

Super clanok, som sa tu dost smiala za monitorom, este ze som bola na izbe sama :) Boro, mas fakt rozpravacsky talent, parada :)

Potvrdzujem – clanok uz mame.
Myslim, ze pojde nasledujuci piatok, takze je na co sa tesit :-)

Som rád,že sa vám príbeh páči a môžem vám prezradiť,že ďaľší príbeh je už v redakcii stránok a asi štyri ďaľšie u mňa.A tak občas vám to tu spestrím.

paradne napisane, poklona autorovi...

tiez sa musim pridat :-) super pribeh, vtipny, mily, vyborne pisany... dakujem!

Tak toto je perfektne napísaný príbeh, poriadne som sa nasmial hlavne pri tom vykladaní Miša na chate to nemalo chybu :-)
Takéto príhody môžem kedykoľvek, ešte raz super hneď mám lepšiu náladu.

Pridam sa k pochvalam. Uzasny pribeh a super styl. Len nechapem, preco si uz davno nevydal knihu poviedok z horskych chat.

Fakt, super napísané. Najprv ma boleli kútiky, čo som sa tak vyškierala na PC a potom mi takmer vyhŕkli slzy. Už teraz sa teším na ďalší tvoj článok :-)!

Boro, príjemné čítanie, posielam link priateľom, a teším sa na ďalšie príbehy! :-)