Komentár
Adushka k článku: Ako stráviť dva týždne v Albánsku, Kosove a Čiernej Hore s deťmi (2) Ďakujem Tomáš. Veru skvelo nám tam bolo, ja som dokonca chcela tento rok ísť rovno na Peaks of the Balkans, ale nakoniec ideme Bulharsko - Rilu a Pirin, tak som …
+ 7 ďalších príspevkov
Diskusná téma K článku: Silvester 1964
Diskusná téma K článku: Silvester 1964
Naše začiatky trampingu boli všelijaké. Túlali sme sa prírodou, spávali sme v stohoch slamy či v senníkoch, alebo len tak pod širákom a večer čo večer sme sedeli pri ohni, bez ktorého sme si ani nevedeli predstaviť táborenie v prírode. A neurobili sme ani krok bez gitary. V tom čase neboli žiadne spacáky a o karimatkách nebolo ani chýru, ani slychu. A tak sme si podstielali čečinou, senom, sfúkaným lístím, a ak sme boli v blízkosti civilizácie, tak sme používali papierové kartónové škatule, ktoré boli ideálnym izolantom. Nuž, v podstate všetkým, čo bolo po ruke, a ak nebolo ničoho, ulíhali sme na holú, studenú a mokrú zem. Jedna deka, stará nemecká celta nám boli posteľou nad všetkými posteľami a my, snažiac sa vyzerať ako tí najväčší drsniaci na svete, triasli sme sa zimou od noci do rána.
Tak tento som ešte nečítal doteraz :). Pekný príbeh. Pripomenulo mi to príbehy môjho otca z madosti, ako chodili voľakedy prespávať do lesa. Najskôr spávali väčšinou po sennikoch, kde si zobrali len deku a zahrabali sa do sena. Raz dokonca pobrali ženám z neďalekej osady sukne zo šnúry na prádlo a tie si dali pod seba aby ich seno nepichalo :D. A potom si tatko kúpil ako prvý stan v dedine. A to bol vtedy veru veľký frajer. Potom chodili s partiou každý víkend stanovať niekde do Pohronského Inovca. Inak ten stan máme doma dodnes a stále je vhodný na použitie. Akurát je to taká marha že si ho musia rozdeliť dvaja. Ale podľa mňa by ten stan prežil aj hurikán Katrina prípadne výbuch atómovej bomby :D.
paraadny clanok!!!; no musim uznat, ze az take brutalne silvestre v 80-tych a 90-tych rokoch som nezazil :-(
aj ked byvavali riadne "dunihlavovice" :-)
Ale nadej zomiera posledna :-)
Fajne! To sme prežívali aj my, ale ja som sa to neodvážil uverejniť, bo by ma odhalili deti. Klobúk dole, máš odvahu
ozaj pekne pribehy.
pre mna bol najcudnejsi silvester 1992. jeden den som bol doma, druhy som sa na kyslinkach v seniku prebudil uz v cudzine...
Ďakujem.
Pekny pribeh, tiez som to zazival pred 15 rokmi. Takze super: zaspominal som si na nase zlate casy.
Díky....zavzpomínal jsem,co jsme prožívali my.
Tieto príbehy ma vždy potešia, prečítam to vždy na jeden nádych... =)
Boro vďaka! Zasa si ma vrátil o 40 rokov späť. Lepší záver roka, resp. lepší začiatok posledného dňa v roku si neviem predstaviť. Výborne som sa pobavil. Dúfam, že ešte niečo vydoluješ zo svojej "zásobárne".
parada,takto podobne sme to prezivali aj my...aj ked ovela rokov neskor...
Jeden pribeh z Borovej knizocky pri rannej kave(Takmer na Vianoce). Sadam za PC a tu dalsi. Dobre som sa nasmiala. Boro super :-).
Do uši mi hraju Buty a v žilách už koluje nejaký litrík vareného vínka a práve začína silvester. Idealny čas na čítanie takej poviedky... Super, zavidim zážitky ;)
Super!